Peter Sekerák
Cukrovka nie je strašiak, je to kámoška na celý život..
Už je to vyše 20 rokov, čo ma môj spolubývajúci z izby na internom oddelení prešovskej nemocnice, starší, vyslúžilý sanitár Milan, ako čerstvo zisteného 17 ročného diabetika, chytil za ruku a začal s humorom jemu vlastným vodiť po oddelení a zoznamovať ma s jeho zákulisím... Naše prvé kroky viedli na vedľajšiu izbu, kde ležal nevidiaci muž v stredných rokoch, krátko po absolvovaní dialýzy a s amputovanými končatinami.. Skôr ako som sa zmohol na nejaké otázky, prečítal mi ich môj sprievodca z očí a odpovedal..,že takto dopadnem aj ja ak sa nebudem o seba starať a na cukrovku sa vykašlem... Bolo to od neho veľmi drsné uvedenie do problematiky.., ale doteraz mu zaň veľmi ďakujem a ako roky plynú, uisťujem sa v tom, že to bol z jeho strany veľmi úprimný a dobre myslený ťah, ktorý mi dal viac ako všetky príručky, knihy, články a konferencie, ktoré ma s mojou novou kámoškou mali naučiť žiť..
