„Dobré ráno“, hovorím so slovamimôjmu spolubývajúcemu. Po výmene rozospatých pohľadov :) sa následne spýtam „koľko je hodín?“ Odpoveď nenechala na sebadlho čakať a Andrej zo seba dostane, „pol jedenástej“. Po spracovanítoľkých informáciímojím mozgom (ráno po prebudení to ide ťažko) vstávam z postele, že si dámsprchu aby som bol fit. No zrazu užpolonahý v sprche púšťam vodu a tu nič netečie. Následne sa dostávaku mne informácia, že sme bez vody. Z prvotného prekvapenia to prechádzado zúrivosti, až napokon do štádiábezmocnosti.
Zisťujem totižto, že bez vodynemám ani čo jesť. A tak som sa tešil na ranné viedenské párky aleboprevarenú klobásu. No a nakoniec, nič z toho nebude. Ani vo sne by manenapadlo, že dnešné raňajky budú pozostávať z jogurtu a cereálií. Jedinév čo dúfam, že večer už tá voda bude. Začínam cvičením o druhej, čižedo druhej mám ešte nejaký ten čas si porobiť výkresy na konštrukčné cvičenia.A možno aj stihnem obed:) .
