Bratislava 30. júna (TASR) - Výstavba križovatky Triblavina na diaľnici D1 s tromi pruhmi a dvomi kolektormi je podľa ministra dopravy Romana Brecelyho (nominant #Siete) najlepším riešením.
"Zvíťazil zdravý rozum," konštatoval Brecely pre TASR po dnešnom rokovaní vlády.
Kolektory, čiže súbežné zberné cesty budú podľa tohto riešenia súčasťou diaľnice tak, ako je to uvedené v územnom pláne Bratislavského kraja.
Zmena ministra dopravy po voľbách v marci 2016 dávala obyvateľom dotknutého regiónu v otázke najoptimálnejšieho a zákonného riešenia diaľnice D1 a diaľničnej križovatky Triblavina veľkú nádej. Obzvlášť, keď kreslo obsadil nominant strany #Sieť, ktorá pred voľbami ostro kritizovala vtedajšie dianie na diaľnici D1 s uplácaným zmenovým riešením diaľničnej križovatky Triblavina v prospech jedinej schránkovej cyperskej firmy.
Žiaľ, politika nie je o ľuďoch a o zásadách. Politika je o zákulisných potrebách jednotlivcov, ktorý nájdu riešenie v každej situácii. Samozrejme to svoje riešenie.
Dnes sme v otázke rozšírenia diaľnice dospeli do štádia, že po novom nie je päťpruhová diaľnica päťpruhovou, ale troj prípadne štvorpruhovou s dvomi alebo jedným súbežným zberným kolektorom/kolektormi. Rébus okolo kolektorov sa teda nakoniec podarilo vyriešiť jazykovednému ústavu, ktorý iba zmenil pomenovanie pre odbočovacie pruhy. To, že podstata napojenia okolitých obcí sa tým nijako nevyriešila a riešenie je stále o jedinom developerovi v území s pridaním pruhov diaľnice, už dnes odporcom zo strany #Sieť neprekáža. Stačilo iba riešenie správne pomenovať a už je aj v súlade s územným plánom.
Zdravý rozum tým ale nezvíťazil pán minister Brecely. Tak ako zlomená ruka v sádre zafixovaná k telu neumožňuje jej skutočné využitie, ani to Vaše zafixovanie Vami "zlomených" kolektorov k pruhom diaľnice pre priľahlé obce neponúka ich skutočné využitie.
Na záver sa rozlúčim citátom Járy Cimrmana :
„Pamětníci vzpomínají, že v přeplněné kongresové hale to vřelo jako v kotli. Ozývali se různé výkřiky, například "Jak se s tím máme vyrovnat?" volali ze zadních lavic představitelé filozofického středu. Zatímco vulgární materialisté křičeli „do hajzlu co s tím!“
