Slovenský politik reprezentuje našu morálnu a hodnotovú vyspelosť a ukazuje, aký národ sme.
Včerajšie vystúpenie troch lídrov našej súčasnej vládnej koalície iba v plnej nahote ukázalo, aký charakter naša krajina a jej obyvatelia ako celok predstavujú.
Charakter vypočítavosti
Schopnosť robiť kompromisy, prijať voči sebe plnú zodpovednosť za stav, ktorý sme spôsobili, robíme iba v duchu – ako na konkrétnej situácii vyťažiť. Schopnosť prijať s pokorou a bez kalkulovania plne zodpovednosť za svoje činy sa nenosí. Pán premiér Fico pod tlakom súčasnej politickej situácie na svoju funkciu abdikoval. Nie z vlastnej vôle, nie z vlastného presvedčenia, nie s pokorou. Navyše po nezmyselných konšpiráciách a preukázateľnej emócii hnevu na všetkých, ktorí spôsobili jeho vynútený odchod. Vinou situácie, ktorú je ale možné napriek všetkému ovládnuť stanovením taxatívnych podmienok s odvolaním sa na princípy volebnej demokracie. Tieto v konečnom dôsledku znamenajú, že jeho hlavná postava iba zmenila odev. Ak je to premiérova „zodpovednosť“, je to zodpovednosť a vlastnosť každého z nás. Sme Robert Fico.
Charakter nadradenosti
Sme jedineční a jediný. Sme najlepší a najschopnejší. Sme nenahraditeľní. Neexistuje nikto nad nás. Sme Andrej Danko. Veď skúste si niekto predstaviť hocikoho iného z politického spektra, aj z toho doposiaľ neviditeľného, na jeho mieste. Neexistuje lepšia voľba! Aj my sme v našich poziciách nenahraditeľní. Naši podriadení, naši partneri, naši oponenti sú nehodní zastávať naše pozície. Lebo schopnejších ako sme my niet. Sme ochotní na seba prebrať tituly bez námahy, výhody bez úsilia. Sme vyslúžili kapitáni, hoci sme vojenskú službu neabsolvovali. A kto by sa zaoberal tými, čo áno, no do našej funkcie nedorástli. Sú pod nami, bezvýznamní a neschopní. Sme iba my, iba ja, vlastne iba on – Andrej Danko.
Charakter dvojtvárnosti
O zásadovosti platí, že je bolestivá. Človek sa odráža od mantinelov a po ceste naráža na pripravených, ktorí ho beztak vysmejú. Aj biela je iba odtieň a my nedokážeme príležitosti povedať nie. Zvlášť takým, ktoré zo „zásady“ odmietame. Nemožno sa preto čudovať, že pán Bugár odrazu zabudol na svoju tvár. Na svoje slovo o predčasných voľbách. Podstata je, že tie slová hovorili dve tváre, len my sme sa naivne fixovali na tú jednu ľudskú. Tvár politika je v každom z nás. Sľubujeme, garantujeme, meníme. Sme Béla Bugár.
Buďme k sebe úprimní. Aj my sme takí. Nemôžeme byť iní, ak na čele nášho štátu stoja takéto charaktery. Keď príde situácia našej zodpovednosti konáme rovnako, lebo nemáme iný príklad autority, ako sa zachovať a preto volíme rovnakých. Akurát nás v časoch túžby po spravodlivosti, túžby po pravde pochytí záchvat byť lepší, byť zásadovejší, mať hodnotu.
Koľaje vyspelosti neprehodíme, iba sa pracne musíme vlastnými zlyhaniami, vlastným poznaním posunúť ďalej a veriť, že najbližší strojvodcovia budú mať naše lepšie hodnoty.
