Keď sa darí.....tak sa darí

Všetci to poznáme. Ten pocit, že všetko je úžasné a skvelé, obloha jasná, náhle sa však zamračí a počujeme padať prvé kvapky. Zrazu leje a my nechápeme, kde sa stala chyba. Nie však všetko je len čierne alebo biele, veď existuje toľko odtieňov sivej. Často intenzita sivej závisí iba od uhla pohľadu. Aj to tragické sa môže nakoniec zdať vtipné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Celý týždeň tajne skupujeme a ukrývame so sestrou darčeky (niektoré do váľandy, iné do skrine, či pod stôl). Chceme totiž vytvoriť nezabudnuteľnú oslavu narodenín pre našich. Celý týždeň tŕpneme, či maminka nenazrie do našich skríň. Predbiehame sa v skladaní opratého prádla, a jedna z nás sa vždy musí zdržiavať doma (čo nie je až taký problém, sestra sa učí na štátnice, ja na skúšky v autoškole). Obaja sa narodili v auguste. Za deň ich oslavy vyberáme dnešný deň. Utajenie darčekov sa vydarilo, nastáva „deň D“. Ráno zbehnem do Kaufíku nakupovať suroviny na výrobu narodeninovej pochúťky. Naschvál nepíšem narodeninovej torty, lebo sa jedná skôr o zákusok, ktorý efektne vyzerá (teda aspoň na obrázku), a hlavne ho netreba piecť :) Postupujeme podľa návodu, a všetko sa darí, avšak len do určitej chvíle. Odhliadnuc od pár polámaných keksíkov (ktoré nakoniec netvorili až takú prekážku) a od hrčiek v plnke, a od toho, že v celom obchode som nenašla sviečky, sa nám celkom vydaril. Najväčšou prekážkou sa stáva náš tato, ktorý napriek tomu, že má byť v práci, tam dnes nešiel (nášmu psovi Georgovi sa totiž zapálila pooperačná rana). Celú dobu pochoduje okolo, vylizuje hrnce, do všetkého „ďube“. Aby náš koláčik vyzeral ešte efektnejšie, kúpila som cukrové kvetinky a cukrový štítok „K narodeninám“, ktorý tam však pred jeho očami nemôžeme nacapiť, keďže sa jedná o prekvapenie (svorne tvrdíme, že zákusok je pre komisiu na sestrine štátnice). Začíname byť už mierne nervózne. Koláč oblievame čokoládou a prikladáme kvietky. Štítok schovávame v detskej. Koláčik prekladáme na tácku, v chladničke vypratávame poličku a dávame chladiť. Tato sa konečne rozhodol odniesť uhorkové fľaše do pivnice (hurááá a chvalabohu). Prichádza naša šanca na prilepenie štítku (tá rýchlosť by vás udivila). Ako inak, pri ukrývaní sa nám štítok zlomil. Koláč maskujeme „štítkovou stranou“ do vnútra chladničky, zaujímame predchádzajúce pozície a tvárime sa akože nič. Už to len hodinu ustrážiť.Tak o päť minút je tu mamča, mission impossible vydarená, tešíme sa, v tom počujeme vŕznúť dvere od chladničky. Stŕpli sme. To snáď nie. Bežím (čo bežím, ja šprintujem) z detskej a ocitám sa zoči-voči nášmu tatovi, ktorý otáča „štítkovú stranu“ koláča k sebe, v posledne chvíli mu ho trhám z rúk. Kým on nechápe moju paniku, tácka sa láme (tá umelá hmota nič nevydrží), koláč padá. Tato ho v poslednej chvíli chytá. Uprostred koláča je vtlačený celý prostredník tatovej ruky. Tácka zlomená, koláč s dierou, tajomstvo odkryté, mamča na ceste. Demolujem škatuľu od topánok, obaľujem ju alobalom, prekladám zákusok a pritom ozrejmujem tatovi prekvapenie, ktoré pokazil (viac-menej, ktoré som pokazila ja), zapaľujem sviečky, mamča vchádza do dverí a bytom sa nesie naše sesterské duo: „Happy birthday to youuuuuu, happy birthday to youuuuuu......“.

Linda Šelnerová

Linda Šelnerová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? ja neviem - som Linda :) Zoznam autorových rubrík:  RodinkaSúkromnéNezaradenéZo života pár párov

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu