Moje komentáre pod fotografiami nemajú byť komentármi fundovaného historika ... nemajú ani žiadnu chronológiu ani logiku ... a hlavne - na Sicílii je toho oveľa oveľa viac, čo by stálo za zmienku ...
Toto je skôr o pocitoch ....
Starobylé mestečko Cefalú a jeho Duomo. Svojou príjemnou pieskovcovou farbou dôstojné vévodí krásnemu námestíčku...
Nie, milí fotografovia, to nemá byť umelecký skvost. To bola holá realita :) Cítite ten chlad a vietor ?Staroveké mestečko Erice, ktoré je aj pútnickým pohanským miestom. Je riadne vysoko a Sicílčania, keď majú plné zuby horúčav, sa tam vyvážajú lanovkou chladiť. Pred nimi sa tam chladili Féničania, Grékovia, Rímania aj Arabi. Hrad sa volá Castello del Balio ...
Vnútri sme boli ozaj dlho ... nielen kvôli zime vonku ...
Staroveké grécke divadlo v Segeste ... načo by im boli mikrofóny ? Akustika priamo skvelá.
Slniečko presvitá cez dórsky chrám v Segeste ...
Tieto paličky sa už dlho pozerajú na more v Selinunte ... :)
Selinunte a jeho chrámy ... sami múdri archeológovia nevedia presne, komu boli chrámy zasvätené. Preto sú označené písmenami. Tak po "céčku" už máte dosť :) A tie valčeky ! Furt sa najde nejaký aktivista, ktorý z nich skladá ďalšie ... ako by ich tam nebolo dosť :)
Údolie chrámov v Agrigente ... ozaj silné miesto ... a tie sochy tam celkom pasujú, aj keď ich robil jeden chorvatský sochár len nedávno ....
Chrám v Siracuse ... Grékovia začali so stĺpami, Byzantinci ich obostavali múrmi, Arabi si z toho urobili mešitu ... to bola spolupráca !
Nekonečná nádhera - chrám v Monreale, vytvorený za panovania normanského kráľa Viliama II. Vnútri takmer celý pokrytý mozaikami, znázorňujúcimi výjavy zo Starého aj Nového Zákona
...asi bez komentára ...
Toto je katedrála v Palerme ...
Vôbec neviem meno totho tmavého kostolíka v Palerme ... vyzeral skôr ako divadlo a mal zvláštnu atmosféru ...
Paradoxne asi najväčší zážitok som mala z tohto moderného chrámu Madonna Delle Lacrime v Siracuse ... Vystavali ho nedávno (1994) dvaja francúzski architekti na mieste, kde sádrová soška Panny Márie mesiac ronila slzy a počas toho uzdravovala. Chrám má tvar slzičky.
Bola som tam trikrát a nemohla som sa stadiaľ odtrhnúť. Na omši, kde sa staré dámy ovievali vejármi, potom v noci po omši, keď som tam bola skoro sama, a ešte ráno, pred odchodom na ďalšie miesto ... Neviem to popísať, ale hra svetla a tvaru Vás akoby magicky vyťahuje do nebies ...
Na zemi pod "kupolou" bol taký kruh s bodkou v strede, a keď ste sa naň postavili, boli ste presne v strede tohto nádherného pohľadu. Len som čakala, kedy ma odnesie nejaká vesmírna sila ...
Na tieto fotky budem pozerať ešte dlho, aj keď dojmy asi časom vyprchajú. Keď som Vám ich mohla len malinko priblížiť, som veľmi rada.
Ciao, Sicilia !!!
