Svetlana Semančáková
Zmeniť či nezmeniť ? Toť otázka.
Práca u jedného zamestnávateľa na celý život a jedna pečiatka v občianskom je už len nostalgickou spomienkou z dávnych čias.
„Myslím, že Bůh při stvoření člověka poněkud přecenil své schopnosti.“ Oscar Wilde Zoznam autorových rubrík: Niečo vo mne, Fotovýlety, Súkromné, Nezaradené
Práca u jedného zamestnávateľa na celý život a jedna pečiatka v občianskom je už len nostalgickou spomienkou z dávnych čias.
Šiniem si to takto s vozíkom po tescovom parkovisku k autu. Ekologická taška pekne naplnená, jedlo na najbližšie dni naplánované ... už môžem rozmýšľať iba nad nesmrteľnosťou chrústa.
Konečne... Povedala som si v sobotu okolo polnoci, unavená, znechutená. Vášne sa skľudnia, ľudkovia sa začnú zasa baviť o futbale a o tom, čo upiekli, ako ich naštval manžel a deti ... už toho bolo dosť. „Odborné“ články a názory rôzneho druhu, z každého kúta na nás pozeralo nejaké utešené dieťatko alebo homosexuál v kožených nohaviciach s vystrihnutým zadkom. Každý, kto niečo niekde ešte nenapísal o referende, prihláste sa u súdruha ...
... našla by som zrejme svoje nebo. Bolo to zaujímavé aj pre nás, abstinentov, ale najviac sa očividne tešili bežní ľudia ... :)
Keď občas sedávam v obchodnom centre na kávičke, baví ma sledovať posledné aj predposledné módne trendy a zamýšľam sa nad nimi - nielen, čo sa estetického cítenia týka, ale najmä z hľadiska jeho funkčnosti. Tu je niekoľko mojich systemizovaných poznatkov :
... a tak sme sa tešili, že budeme žiť nezávislým životom, ktorý bude plne zodpovedať našim želaniam a potrebám. Paradoxne väčšia sloboda nám priniesla väčší tlak a nespokojnosť. Nikdy sme vlastne ešte nežili tak neslobodne, ako teraz, nezdá sa vám ?
Ahojte. Kto ma číta, vie, že píšem najmä s nadhľadom. Nezapájam sa do politických debát ani do kontroverzných tém. Tých máme v živote každý dosť, a ja si písaním čistím náladu. Dnes to bude iné.
Čo sa starnutia týka, vlani som si na päťdesiatku povedala rezolútne NIE ! Moju hlavu do poslednej možnej chvíle nebude zdobiť trvalá ondulácia s výzorom karfiolu, neznížim sa ku silonovým kostýmčekom a ortopedickým sandálom. Pôjdem s dobou !
Ja si myslím, že je úplne nepodstatné, čo ukazujú grafy, aké sú ekonomické ukazovateľe za posledné obdobie, čo robí momentálne akciový trh, a ako dlho ste pôsobili vo vašej firme. Príde to aj tak vždy rýchlo a nečakane, a zasiahne Vás to ako zatúlaná guľka … Ďakujeme Vám za doteraz vykonanú prácu pre našu spoločnosť, ale budeme sa s Vami musieť rozlúčiť. A k tomu ako bonus ten vlhký, súcitný pohľad ”ja za to nemôžem” a podanie ruky a la mŕtva rybka …
Táto počítačová adventure hra pojednáva o tom, aké nástrahy čakajú na dve baby, ktoré si kúpili nové auto a idú si vybaviť značky. Láskavý čitateľ sa isto zdrží istých komentárov týkajúcich sa popierania rodovej rovnosti - niečo na spôsob „to je tak, keď dve sliepky vybavujú to, v čom sa vyznáme iba my, páni tvorstva". :)
Baby, poznáte to. Ale vlastne aj chlapi. Človek sa ráno prebudí, rozlepí oči, zanadáva, a potom následuje rýchly orientačný beh bytom so zastávkami toaleta - kúpelňa - skriňa - krátky (nekritický - lebo kritický nestíhame) pohľad do zrkadla, dva okruhy ceruzou okolo očí a rýchlo do práce.
Hujaja, začína advent. Oddnes budem po celom byte postupne pridávať až do Štedrého dňa vianočnú výzdobu, ako to robím každý rok. Až to zavŕšim stromčekom. A keďže som v posledných dňoch flákala aj moje duchovno, budem chodiť až do vianoc aj na omše - pre vnútorný kľud a pokoj. Povedala som si dnes ráno, spokojná sama so sebou a s obdobím, ktoré začína. A deň sa začal hneď krajšie...
Národovci, prosím buďte ku mne zhovievaví, ale tento čechizmus mi k celej tejto nesúrodej úvahe dajako pasuje :). Kto nerozumie, použite prosím prekladač. Hlavne, keď pochopíte, čo som tým všetkým bez výsmechu chcela ....
Sedíme s mužom v našej obľúbenej reštaurácii v nákupnom centre a obedujeme. K vedľajšiemu stolu si sadá mladá žena, pekná, štíhla, upravená, a vôbec nie lacno oblečená.
... a potom s potešením zistíte, že tým generátorom ste vy sami ... Keď niekto niekedy čítal moje blogy, už vie, že témy, ktorým sa venujem, sú poňaté prevážne nevážne. Preto sa aj nikdy nevenujem politike, tam som zatiaľ totiž žiadnu srandu neobjavila. Dnes urobím malú výnimku, lebo sa s Vami chcem podeliť o niečo, čo je pre mňa nové a veľmi zaujímavé. A čo je pre mňa, starého troublemakera, hlavné - že je to celé veľmi pozitívne naladené.
Vážení ....chrrrrr ... zákazníci .... ďakujeme Vám za priazeň, ktorú ste po celý rok venovali nášmu obchodnému reťazcu, a ako prejav našej vďaky ....chrrrr.... sme si dnes dovolili dať Vám malý darček. Každý, kto dnes v našom obchode nakúpi za viac ako 50 eur, dostane od nás za pokladňou živého kapra !!!
Ako asi v každej rodine, aj ja som už koncom novembra (predtým - k zelenej trávke - sa to akosi tématicky nehodilo) začala používať meno Mikulášovo ako prostriedok, aby Kuriatko papalo aj zeleninku, v stanovenom čase spinkalo, spratalo si hračky a nehádzalo sa o zem na verejnosti. K poslednému uvedenému som pridávala aj hrozbu čerta, ten zaberal viacmenej zakaždým. Kuriatko malo sice vyplašené očká, ale účel to vtedy spoľahlivo splnilo, a ani dnes nevyzerá, že by mala nejakú vážnu traumu z detstva. Ovšem okrem obsedantnej závislosti na adventnom kalendári, ktorý jej musím napriek jej dospelému veku každý rok okolo Mikuláša posielať ... :)
... všetci štyria sme sa chúlili k sebe, strachom paralyzovaní ... a izbou sa naďalej ozývalo to škodoradostné, škriekavé kvákanie, ktoré nás privádzalo k šialenstvu ...
Muselo prejsť celých tridsať dlhých rokov, aby som to začala chápať. A už dlhší čas na Teba myslím. Pamätáš, ako dedo stále pozeral správy a nadával ? Vtedy sme s bratom boli pubertiaci, a napodobňovali sme Ťa, ako sa nás dotýkaš tou starou rukou, ktorej už vtedy bola koža veľká, pozeráš tým nekonečne láskavým, malinko zmäteným a úprimne vystrašeným pohľadom a pýtaš sa ... Deti, čo je to za svet ? Bude vojna ? My sme vtedy mali hlavy plné prázdninovej partie, diskoték, pričom hlavným naším problémom bolo - uhrať s Tebou hodinu vonku dlhšie. Heheee, vojna ... Už som aj párkrát myslela, že Ťa vyhladám na fejsbuku, a dám si Ťa do skupiny VIP priateľov, že viac pokecáme, ale nie som si istá, či tam hore máš prístup na net ... ...a asi lepšie, keď nemáš. To už by si bola načisto utrápená.
Hoci majú v rukách namiesto samopalov skalpely, v hlavách namiesto nenávisti súcit s našimi pacientmi, ktorí sa stali rukojemníkmi vo vlastnej krajine ...