Hneď prvé ráno po prílete do Antalye nás čakal prvý krásny prírodný úkaz. Vodopád tu padá pomedzi bloky domov priamo do mora.
Vydali sme sa na sever cez pohorie Taurus. Jeho najvyššie vrcholky maju cez 3500 m, ale my sme sa motali okolo dvoch tisíc ... Je prevážne vápencové a celkom zaujímavo sfarbené.
Cez ortodoxnu Konyu s tancujúcimi dervišmi sa dostávame do neuveriteľného bizarného sveta tufových komínkov, ktoré vznikali 30 miliónov rokov vulkanickou činnosťou troch sopiek. Som si istá, že odtiaľ pochádzajú Flinstonovci aj panáčik Klaymen z Neverhoodu. Táto nádhera sa volá Kappadokia.
Rozprávka pred spaním dnes nebude čítaná. Ideme sa ňou priamo presjť.
Ráno nás čaka nezabudnuteľný zážitok. Budeme vítať slnko nad Kappadokiou najvyššie, ako sa len dá. V balóne.
Ľudia od pradávna využívali túto dannosť prírody a v mäkkom sopečnom tufe si budovali obydlia. Do štvrtého storočia sem prichádzali kresťanskí pustovníci, ktorí sa po vpáde arabských armád stiahli do podzemia, vyhĺbili v skalách desiatky miest a stovky kostolov, z povrchu prakticky nezistiteľných.
Dodnes sa v niektorych takýchto obydliach býva. Niekde ešte bolo vidieť povešané prádlo, niektorí novátori si dokonca vsadili do otvoru plastové okno.
Dokonca aj turecká polícia si v jednom takom flinstonovskom domceku zriadila svoju stanicu. Myslím, že ušetrili kopu el. energie za klimatizáciu.
Keď som sa naposledy ohliadla, musela som uznať, že nič tak úžasného som doteraz nevidela.
Naša cesta pokračuje do antického mesta Hierapolis, kde sa ľudia chodili kúpať a zároveň aj liečiť do horúcich prameňov. Na rozdiel od iných pozostatkov antických miest - toto bolo pre mňa celkom zábavné, pretože sa z neho celkom dosť dochovalo.
Napríklad aj toto antické divadlo pre 20 tisíc divákov.
V blízkosti antického mesta sa nachádza ďalší turecký div - travertinové terasy Pamukkale - nazývané tiež Bavlnený hrad. Skôr sme si pripadali ako na ľadovci, len kým sme nezmočili nohy v jazierkach. Voda je totiž termálna. Videla som staré fotky, kde sa ľudia bezstarostne brodili a kúpali v ktoromkoľvek jazierku, ktoré si vyhliadli. Našťastie to zobralo pod patronát UNESCO, lebo jazierka začali nepekne žltnúť. Dnes sú jazierka neprístupné a dá sa prechádzať len po určitom vyhradenom úseku.
Jezero Salda je soľné kráterové jazero v južnej časti Turecka. Biele pláže sú vytvorené z piesku a soľných minerálov. Okolo jazera sú kempy, ktoré sú zadarmo.
A aby sme neprišli domov viac unavení, ako sme išli, predsa len sme sa rozhodli, že pár dní poležíme a infiltrujeme sa medzi "normálnych turistov". Zakotvili sme v Alanyi.
Oblečenie moslimiek sa mi zapáčilo. A to z prostého dôvodu - nestihla som do dovolenky schudnúť do plaviek :)
A posledný pohľad ...
Turecko je krásna krajina, a kto ešte váha nad tohtoročnou dovolenkovou destináciou, odporúčam.
Šťastnú cestu.
