Krásny slnečný víkend, rodinka na chate. Pre vašu informáciu - chata je pôvodne rodičovská, ale po smrti deda pred desiatimi rokmi ju babka nechala prepísať na syna, ktorý ju odvtedy so svojou rodinkou zveľaďuje. On stále dačo kutí ( nezaoberajme sa otázkou, či je ČO kutiť, ale povedzme, že resetuje mozog po šialenom pracovnom týždni ) , ona sa motká okolo chaty a varenia, má na starosti skalku a kvietočky vpredu a tiež medzitým resetuje po svojom, občas sadne do kresielka a upravuje si nehty, číta ženský časopis a pije kávu. Staršie dieťa má v ušiach mp3 a pri ruke mobil a komunikuje minimálne. Malé priebežne otravuje.
Babke dali kresielko do tienika na strategicky významné miesto (...čo do zotmenia všetci kruto oľutujú). Pôvodný - krásny zámer bol urobiť jej radosť, lebo stále plače, ako je sama, pretože býva v inom meste, že s ňou cez deň nikto nerozpráva, len tie štyri steny okolo .... a aj tie noci sú strašné, lebo nevie spať ( prezradím tajomstvo - driemka cez deň:) ) Jaaaj a to dakedy inak bolo, starí aj mladí boli všetci na jednom dvore, spolu pole obrábali, nikde tak nebolo, že by starý človek zostal sám ...
A začína vražedný dialóg, alebo vlastne monológ : Jožko ? Ešte tamten konár odrež a tú vodu je potrebné odniesť tam dozadu a poliať broskyňu. Nie tam, vedľa som povedala ! Ale nie TEN konár, ale ten vedľa …Joooj však Tvoj otec, keď ešte žil, ten bol aspoň šikovný …. (významné mlčanie) … a to prečo ste vyhodili ten starý gauč ? (Lebo mal 40 rokov, bol plesnivý, veľký, ťažký, hnusný a smrdel a chceli sme sem kúpiť nový) ….ale však bol ešte šumný, také kvalitné drevo, Tvoj otec na ňom, Jožko, ľahával ešte než nás opustil (slza, respektive dve) dnes to je to iné (hlboký dramatický povzdych). My na rozdiel od vás sme k veciam veľmi ťažko prišli a tak sme si ich aj inak vážili, ale tu, vidím, sa veselo vyhadzuje ... aj vankúše ste mi vyhodili ? (áno mami, aj tie stare plesnive fľakaté vankúše skočili v kontejneri) Prečo ste sa aspoň nespýtali, ja som si ich chcela zobrať domov, však by som ich ešte použila ....
Alenka? Ahaaa, Ty si zrovna lakuješ nechty (významná odmlka) jaaaj toto ja nepamätám, kedy som si zamlada vôbec stihla ostrihať nechty, to bolo ráno vstať, dať kurám, postaviť na polievku, dať rodine raňajky, zamiesiť na koláč .... (prosím domyslieť najmenej 15 ďalších položiek dľa vlastného uváženia), to boli iné časy … Jožko, ale tie hrable sme vždycky dávali do tej druhej šopy !! (tie staré, unavené, choré oči má proste všade :) A kontinuálne nadväzuje - ja som hovorila minule starej Novákovej – to naša Alenka, ta si to vie zariadiť, ta vie oddychovať. Na chate si proste sadne a lakuje si nechty alebo spí … Jasné, že už nesadíme, to len dakedy mala domáca mrkva a petruška nejakú hodnotu. Dnes to mladí kúpia v Tesku. Nechce sa im špiniť od hliny. Všetko zatrávnili … že vraj relax …
Denisko ? Denisko ? To on nepočuje ? Aha, má sluchátka. Ani s babičkou neporozpráva, aký bol koniec školského roka, ukazovali v správach, ako sa takí mladňáci opili ... dúfam, že Deniska nepúšťaš, Alenka, do takej partie, to chodia v tých gaťách rozťahaných, fajčia ...ani televízor nepozerám, však to samá nahota, násilie a zlo, aj ten tanec keď bol, čo boli tak povyzliekané .... To ja som Jožka nepúšťala nikde, on chodil miništrovať, joooj ako on to mal rád ... a kedy idete na omšu ? Lebo keď zajtra nebudete mať času v meste, tak to je potrebné ísť dneska tu v dedine, lebo sobotňajšia sa počíta už aj za nedeľu ... (pohľad na hodinky) No to ale aby ste už začali obliekať !!! ( … z okolia cítiť mrazivé mlčanie :) (následuje jej hlboký významný povzdych).
Chvíločka ticha ... asi zadriemkala ... tak nie. Nezadriemkala. Jakubko, nevrieskaj, poď k babičke ! To dieťa je také nervózne ...nechápem, ako môžete mať také nervózne dieťa, to Jožko bol taký kľudný, ráno som mu dala do ruky rožok a na obed som ho našla sedieť na tom istom mieste s tým rožkom ... a aký je Jakubko vychudnutý ... povedz Jakubko babičke, čo Ti dáva mamka papať ? Jogurty ? A nič iné ? (jaaj, že nevie nič iné povedať ?) No teraz už sa toľko nepečie, ako sa dakedy pieklo, to ja som ráno vstala (revers – vráť sa na riadok xxx a pridaj 20 položiek :). …………Môj Jožko mal take faldíčky, nie ako teraz čo čokoládu nesmú, sladkosti nesmú, kupujú sa im tie fľaštičky umelé …
Jaaaj deti, ani si neviete predstaviť, aké to je fajn byť tak s Vami a rozprávať sa … najradšej by som tu s vami bola každý víkend !
(Pre úplnosť - jedná sa o kompiláciu výrokov a podobnosť s nejakou konkrétnou babkou je čisto náhodná. Verím však, že by ste vedeli doplniť :)
