Moja cesta viedla tu, vo francúzskom Reims, na Salon des vins des vignerons independants ... teda v mojom (nefrancúzštinárskom) preklade na predajnú výstavu vína nezávislých vinárov. Kto by si myslel, ako napríklad ja, že pôjde o zopár špinavých stolíkov, za ktorými bude na harmoniku hrať zopár nie úplne triezvych starých Francúzov, pestujúcich na svojom zdedenom a pred nezodpovednými príbuznými pred predajom stráženom pozemočku šampaň, hanba by ho zaručene neskôr fackovala :).
Akcii boli venované dva obrovské pavilóny, slúžiace v Remeši veľkým výstavám. Už napchaté parkovisko signalizovalo niečo úplne iné a parkovisko vystavovateľov tobôž. Čudné bolo, že každý ťahal za sebou konštrukciu s kolieskami, vozíček, tašku na kolieskach, kolieskový kufor, dieťa v kočíku, alebo príbuzného na invalidnom vozíku. Neskôr sa to vyjasnilo...:)
Vystavovatelia nemali nejaké pompézne priestory, nazdobené stánky a reklamné uputávky. Iba prostý pultík s vysokou cedulkou pre orientáciu, meno rodiny, alebo manželov, ktorým výroba patrí, a orientačné číslo, ktoré sa ukázalo veľmi dôležité. Vystavovatelia boli priateľskí, usmievaví, žiadne repre silikonovè hostesky. Trpezlivo a s úsmevom čakali, kto sa k nim pristaví, aby im mohli povedať čo to o svojej tvrdo odpracovanej pýche. Na pultíku mali zvyčajne mapu regiónu, kde sa ich vinice nachádzajú, zväčša aj, ktorý presne pozemok produkuje ten druh vína, o ktorý máte záujem, a dokonca aj vzorky pôdy, na ktorych ich vinič rastie.
Priestor pred pultmi dýchal rovnakou atmosférou. Známi sa tešili, že sa stretli, malinko znudené deti sa hrali a váľali po zemi. Každý mal kopu času, a ten si užíval rozprávaním o víne a delikatesách, degustáciou, porovnávaním a nákupom. Absolutne si neviem predstaviť, že by som doma na Slovensku venovala jedlu a pitiu viac času, ako je v hypermarkete nevyhnutne nutné pre zachovanie obživy rodu ...ale tu to bola akási samozrejmosť, a dokonca veľmi, veľmi príjemná.
V periférnych priestoroch mali raj predajcovia a priaznivci rôznych domácich údenín, sladkostí, medu, slimákov a iných miestnych špecialít. Dokonalú atmosféru dotvárala zmesica vôní - vína, korenia, cesnaku, cibule, udenín.
Ale od romantických výľavov späť k biznisu :) . Keď sa Vám nejaké víno zapáčilo, zachutilo, alebo ste už išli cielene za konkrétnym, samozrejmosťou bola prítomnosť malého terminálu na platenie kartou u každého pultíka. Mohli ste si zobrať fľašu, alebo dve, ale čo som tak pozerala, nikto netrocháril :) A tu sa dostávame na začiatok môjho článku. Svoje slovo dostali rôzne dopravné prostriedky, ktoré si ľudkovia priniesli. Všetko, čo bolo aspoň trochu schopné sa premiestniť samo, muselo z kočíka alebo invalidného vozíka dole, a privilégium sa voziť dostalo víno. A keď náhodou imobilita nebola len fingovaná, obložili ste svoje milované dieťa alebo invalídneho dedka drahoceným úlovkom :)
My sme zvolili stratégiu prvotného predvýberu (s papierikmi a ceruzou pre identifikáciu daného druhu tam chodí každý), potom následovalo teorerické porovnávanie a selekcia, ktorá už v histórii rozvadila nejednu rodinu :) a akcia bola zavŕšená odchodom do auta pre vozíček a náklad aj tak všetkého, čo bolo označené ako "výborné". Teda fáza selekcie sa ukázala ako zbytočná.
Ešte k cene tejto vydarenej akcie - priznám sa, že netuším, aká bola, pretože pokiaľ už ste na takej akcii niekedy boli a niečo ste nakúpili, konkrétny vinár Vám na tohtoročnú akciu poslal pozvánku pre bezplatný vstup. A tú tam držali pri vstupe v ruke snáď všetci.
V tomto momente by možno bolo vhodné predstaviť si, čo by takto koncipovaná akcia urobila s obyvateľmi ktoréhokoľvek slovenského mestečka. ...a ešte chvíľu si predstavujte ... no už Vás radšej horrormi trápiť nebudem :)
Pre úplnosť je nutné dodať, že napriek povolenému limitu alkoholu pre vodičov vo Francúzsku pri východe z pavilónu bola obrovská nádoba s jednorázovými testermi, kde ste sa mohli bezplatne otestovať, či budete šoférovať domov Vy, alebo Vaše dieťa, ktorému ste beztak skrátili detstvo odobraním kočíka na také nízke účely, akým je chľast :)
Napriek tomu že som úplný abstinent, tak ma to úžasne bavilo. A pokiaľ by niekto z tohto článku necítil ten relax, pohodu a radosť zo života, ponúkla som pár fotografií.
