Nedávno, ešte pred dovolenkou, som dočítala motivačnú knihu, ktorá si dala za cieľ nasmerovať ma, ako premením vlastnú negatívnu energiu a stavy úzkosti na energiu pozitívnu ...
Keďže pri predstave americkej motivačnej knihy (neviem prečo) sa mi vždy vybavia také tie seansy, kde po pódiu pobehuje nejaký rozcuchaný šialenec so zdvihnutými rukami a niečo opakovane kričí a v hľadisku sa kývu diváci s neprítomným výrazom, brala som to trochu s rezervou ...
Áno, boli tam návody, ktoré si v svojom živote celkom neviem predstaviť, napríklad ako si lepím na chladničku lístočky s pozitívnymi vetami „Všetko čo chcem, tak aj dokážem", "Šírim vrelosť a lásku, kdekoľvek prídem", "Deň za dňom sa stávam pozitívnejšou", alebo "Povedz svojmu Vesmíru Áno".
Jednak si na chladničku nemôžem nič nalepiť, kedže ju mám zatvorenú v skrini, a jednak na čítanie dajakých nezmyslov pri niektorom zo svojich rýchlych večerných pažravých nájazdov nemám nikdy čas :)
Jeden odsek ma však veľmi zaujal a napriek tomu, že je to vec vlastne chronicky známa, potrebovala som ju vidieť asi napísanú, aby som si uvedomila, aká to je obrovská pravda .... Ľudia, uvedomujete si, ako si my všetci neustále na niečo sťažujeme ? Aké používame v bežnej reči expresívne výrazy ? Akí sme v svojom prejave negatívni ?
Bolo to strašné...Nadrela som sa .... Lietam ako blázon a nikto to neocení... Nikto tu nič nerobí .... Nemôžem, lebo nemám známosti ... Bez peňazí sa nič nedá ... Naštvalo ma ... Som z toho na nervy ... Vonku je hnusne ...
Jedním z návodov na získanie pozitívnej energie bolo - dať si záväzok, pekelne sa sústrediť a počas nejakého časového úseku sa snažiť nikoho a nič nekritizovať ... Dovolenka bola tou najlepšou príležitosťou. Žiaden stres, relax, nové miesta ... Bude to super.
No nebolo ... Stretli sme sa tam úplne cudzí ľudia z rôznych kútov Slovenska, z rôznych pomerov, s rôznymi záujmami. Okrem cestovania bol asi ešte jeden záujem spoločný, ako všetko za každých okolností, poriadne, nahlas, dôležito, dôrazne a vytrvalo kritizovať .
Niektorí prítomní, najmä teda niektoré dámy, zrejme v snahe dať do pozornosti, kto sú, a kde všade už boli, nadávali na dusno a teplo v autobuse, iné naopak na zimu a klímu v autobuse, na to, že nechcú bývať ani na prízemí, lebo je nízko, ale ani na treťom poschodí, lebo je vysoko a výťah ide pomaly, že chcú byť prví zo skupiny ubytovaní, keďže naposledy (včera) sa išlo v zozname od konca (časový rozdiel 10 minút), že chcú sedieť v autobuse vpredu, prípadne iní vzadu, že nejdeme aj do nejakých lepších značkových obchodov (máme na to), prípadne, že ideme len okolo drahých obchodov (aké prízemné a snobské). Že sme mali v každom hoteli ako predkrm cestoviny (aké prekvapujúce v kolíske cestovín!) Že na raňajky nebola zelenina (skúste napríklad takému Francúzovi povedať, nech raňajkuje zeleninu :)) a že súčasťou večere tentokrát nebol zeleninový šalát (aká trúfalosť !!!), a preto bola „o ničom" (mala 3 chody). Že sprievodca rozpráva len pre ľudí naľavo a tí napravo si to tiež zaplatili. Že im kažý deň nevymenili uteráky (stačilo si možno prečítať (je pravda, že v angličtine) ekologické pravidlá hotela, že pokiaľ chceme vymeniť uterák, hoci aj denne, hodíme ho do vane alebo k vani na zem).
Niekedy boli pripomienky také absurdné a bolo ich toľko, že som používala pomocnú vnútornú rýchloterapiu a predstavovala som si tých drahúšikov, ako doma jedia na stojáka vo vyťahaných teplákoch z papierovej tácky mastnú špekáčku .... alebo ako sedia doma na drevenej latríne plnej múch ...... a tu robia „hogo fogo" :)
Určite si nemyslím, že by sme sa nemali vo všobecnosti hlásiť o svoje práva a nároky. Ani nie je cieľom tu hľadať nejakú hranicu, čo niekomu nevadí a čo už môže reálne vadiť. Preto to celé berte s rezervou ...asi však viete, čo som tým chcela....
Len ... možno trošku myslieť aj na ostatných v danom narýchlo a dočasne vytvorenom kolektíve, aj keď sme v civilnom živote riaditeľ, šéf a veľkopodnikateľ a každý nás doma bezbreho počúva (pripusťte už konečne, že súputníci na dovolenke fakt, ale fakt nemusia :)), možno aj trošku myslieť na zvyklosti a mentalitu v danej oblasti, malinko sa nad veci povzniesť a možno aj používať hneď na začiatku menej expresívne slová, keď niečo vyskočí ... ... lebo ľudom, ktorí si práve prečítali motivačnú knihu a ich život je ružový chlpatý obláčik (viď ilustračné foto) na krásnej oblohe a sú pripravení všetko na svete dokázať to niekedy nerobilo dobre ... :)
PS : Dovolenka bola super ... išlo skôr o to, ako sebe aj iným (nielen na dovolenke) niekedy zbytočne znepríjemňujeme život.
PPS : Jóóó a aby ste si nemysleli, ľudí mám fakt všeobecne rada :) na cesnaku :)))))
