Ešte máme nohy otlačené od plutví a pás zdretý od nafukovacieho krokodíla a už sme neľútostne masírovaní tou malou hnusnou vianočkou a malým Dedem, ktorému Hamšík, vyhrievajúci si kosti v Neapole, dohodil vymrznutú minulovianočnú star - Kikuš. Teda nečudo, že starí aj mladí sa takmer od leta zaoberajú Ježiškom a darčekmi. A každý po svojom.
Pracujúce ženy rozmýšľajú, ako stihnú vianočne upratovanie a pečenie. Zbohatlíci, či kúpia vianočný pobyt na Seychelách alebo na svahoch v St. Moritz. Dôchodcovia túžobne očakávajú vianočný príspevok, aby ho mohli posunúť vnúčatám. Neverní muži skrývajú darčeky pre milenku pred manželkou a pre manželku pred milenkou. Čo však máme my - dospelí spoločné je, že vieme, ako je to s tým Ježiškom. A že teda rozhodne nám z neba samo nič nespadne ....
V úplne inej ilúzii žijú naše deti. Samozrejme záleží na veku. Tým malinkým stačí k šťastnému slintaniu pohľad na farebné svetielka a šušťanie vianočného papiera. Príde však vek, kedy ich začnú zaujímať ťažko vysvetliteľné detaily. Ako moja malá dvaapolročná neter.
Začala nenápadne okolo Dušičiek, kedy sme boli naposledy spolu, a kedy prejavila snáď prvýkrát záujem o „veľký domček". Žiaľ, v tej dedinke, kde sme boli na hroboch, vtedy bol kostol zatvorený. Tak sme o tom chvilku živo diskutovali a niektoré veci si vysvetľovali, výsledkom čoho bolo jej resumé, že v kostole býva „Ježko, Mária Panenka a bimbam".
Minulý týždeň som zapla skype a malá slečna na mňa hneď vybafla - „Ja som sa trebovala (jej skratka pre potrebovala) spýtať, či Ježiško a Panenka Mária pijú mliečko ..." Pravdepodobne hneď svoju otázku kruto oľutovala, lebo sme sa rýchlo chytili príležitosti a urobili malej prednášku na tému Správna výživa a životospráva maloletých. Samozrejme že sme použili neoverenú informáciu, že Ježiško a Panenka Mária pijú hektolitre mlieka, ale jedia aj ovocie, zemiaky, mäsko a vlastne všetko, čo náš drobček veľmi nemusí :)
Tak ma napadlo - aký zmätok musí mať v hlavičke taký malý človiečik, keď ani my dospelí nemáme jasno, akú koncepciu zvolíme pri vysvetľovaní každoročného výskytu darčekov pod blikajúcim, čudne krepčiacim a anglicky spievajúcim stromčekom ? Obecne a dlhodobo platí, že darčeky nosí imaginárny Ježiško. Logicky to funguje az do momentu, kedy začneme s našou ratolesťou písať alebo kresliť list s požiadavkami. Vtedy začneme čeliť ťažko zodpovedateľným otázkam A kde je ten Ježiško teraz? A je vysoko ? A kde tam býva ? A ako vidí z výšky, čo mu kreslím do listu ?A ako Ježiško vlastne vyzerá ? Zrazu - úplne mimo koncepciu - Ježiška objavíme na námestí v naaranžovanom Betlehéme v podobe malého holého stvorenia. Nastávajú pochybnosti typu : A darčeky nosí toto babätko? Kde ich má ? V tej postielke ? A ako ich také malé babätko nakupuje keď nevie ani rozprávať ? Teóriu zaklincuje za výkladom sa škeriaci gýčovitý flitrami posiatý až príliš dospelý Santa ...
Situácia sa taktiež komplikuje možnosťou Ježiškovho prezradenia. Svetom vládne televízia, kde vás každú chvíľu v reklame nabádajú, co máte vy, rodičia, kúpit deťom pod stromček. V hypermarketoch deti vidia košíky plné darčekov a baliaceho papiera. Hrozí aj prezradenie od starších detí, ktoré už všetko prekukli. Už po generácie my dospelí čelíme problému, ako a kedy svojím deťom, bez riskovania celoživotnej traumy, vysvetliť, že darčeky im úplne prozaicky kupujú rodičia ...
Ja som za to - nechať naše deti v ilúzii čo najdlhšie, nech si užijú ten krásny svet zázraku a krásy. Nech píšu listy, kreslia jasličky a stromčeky. Nech im len spokojne vŕta v malej hlávke, ako to vlastne je. Lebo len tak pochopia, čo znamenajú skutočné vianoce. Pokoru, lásku, rodinnú pohodu a kľud.
