Si predstav, že sme k nej prišli minule. Najprv pol hodiny lamentovala, ako je fajn, že sme v zdraví došli, lebo teraz na tých cestách to je hrozné. S Tvojím otcom sme sa na seba pozreli a len tak vyvrátili oči. Nech hlavne len dávame pozor. Ľudia chodia ako blázni a ona sa cez týždeň len tak trasie, aby sa nedozvedela o nás niečo zlé. Povedala som jej niečo v tom zmysle, že či sa bude triasť, alebo nie, prípadnú nehodu nám to neodvráti. Mne tie jej reči fakt niekedy tak lezú na nervy ...
Potom začala rozprávať o bratovi a švagrine. Ako ona sa trápi, že ich malá Zuzka nechce papať. Že už im hovorila viackrát, že to robia zle, že malú je treba motivovať, párkrát aj švagrine zavolala behom dňa a pýtala sa, čo malá spapala na obed. Dokonca aj občas niečo uvarila a priniesla im to, aby malá mala výživu. Švagriná to vraj po pár dňoch nevydržala a povedala jej, že je dosť stará na to, aby vedela, čo jej dcéra potrebuje, a že sa jej nebude spovedať. A tresla telefónom. Tak jej hovorím – Mami, nečuduj sa, však to sú dospelí ľudia, nemôžeš im takto zasahovať do ich rodiny !
Medzitým som jej chcela pomôcť s koláčom. Si predstav, že mi povedala, že zle miešam cesto ! Ja, čo varím a pečiem už snáď 100 rokov ! Tak som to hneď naštvaná odložila, lebo predsa to je sila !
Potom sa pýtala na Teba. Že si sa jej dlho neozvala. Či si v poriadku a či si trošku pribrala, lebo keď Ťa videla naposledy, bola si nejaká pochudnutá. Tak som sa jej smiala, že to máme my dve spolu ako barometer. Keď babka povie, že je vychudnutá, je s postavou všetko v poriadku, ale keď babka povie, konečne si sa trošku spravila, znamená to, že si pribrala a musíš prestať na pár dní so sladkým ... Veľmi sa na to netvárila, že si z nej robíme srandu.
Samozrejme začala jej obľúbenú tému, ako som Ťa nemala do toho zahraničia púšťať, že si tam v podstate sama, ktovie, ako sa tam stravuješ a uženieš si žaludočné vredy. Keby si ostala doma, ona by Ti predsa len napiekla niekedy, keď už Ty nemáš na nič času. A, predstav si, pýtala sa ma, či aj občas relaxuješ, že to sa predsa nedá takto žiť, len chodiť do práce a každý večer na nejaký šport, že sa strháš. Prečo Ti nepoviem, aby si si oddýchla. Tak jej hovorím – Mami, nič jej hovoriť nebudem, ona je dospelá a snáď vie, čo robí, keď jej to takto vyhovuje, tak prečo nie ?
Já to fakt nechápem, sme dospelí ľudia a jej životnou náplňou je len nás kontrolovať, dávať „múdre“ rady a blbé otázky ... Niekedy som na to už fakt alergická ....
... A zlatko, Ty a už si zjedla to mäsko, čo som Ti minule dala so sebou ? Nezjedla ? Ale to nemôžeš nechať dlho v chladničke, to ste mali zjesť ako prvé. A ako si robila nakoniec tie zapekané zemiaky ? No já len či si dala do nich mäsko alebo klobásku ....
Ale nieee, len ma zaujíma, či sa podarili. A stihla si požehliť ? Však si tam mala aj posteľné ... že nežehlíš posteľné ? To ako vyzerá .... ale však sa nerozčuluj, mne to je v podstate jedno, len tak sa pýtam ....
Ty, a posledná otázka ... tie kvapky na kašeľ si si už kúpila ? Halooooo ? ....Haloooo?
