Ako spôsob dopravy zvolil auto. Bol by to celkom príjemný výlet za predpokladu, keby nebola vonku treskúca zima a kopa snehu. Kamarátka nakoniec súhlasila, však väčšina cesty je po diaľnici, bude to fajn. Stretli sa ráno vo firme, ona vyobliekaná v krásnom kostýme, dlhom kabáte a čižmičkách. On v obleku a poltopánkach. V šoférovaní sa striedali.
Keď prišli na hranice, kamarátka vytiahla pas. Všetko bolo v poriadku. Šéf pas nemal už dlhšie platný a preto sa rozhodol cestovať na občianku. Nejako mu však v návale pracovných povinností ušlo, že v tom čase sa v Česku zavádzali občianky s čiarovým kódom, alebo nejakým čipom (presne fakt neviem) a prešla aj lehota, kedy boli staré občianky ešte akceptovateľné. Skrátka - do Nemecka s takýmto dokladom nemohol. Verdikt znel - kamarátka pokračuje, šéf ostáva na českej strane. Teda obrovský problém ...
Čo teraz ? Jeho prítomnosť na rokovaní bola nevyhnutná. Priznať sa najvyššiemu šéfstvu, že sa nezúčastnili kvôli jeho neplatným dokladom ? Nemcom ? Profesionálna samovražda. Čas rokovania sa neúprosne blížil.
Šéf začal rýchlo a chaoticky kombinovať. Jeho najšialenejší nápad bol, že hranicu prebehne lesom. V obleku a poltopánkach. V snehu. Bez mapy a bez GPS. Predsa už nebolo také ostré zabezpečenie hraníc a socík, kedy sa na hraniciach strieľalo, je už dávno preč :) !
Kamarátke bolo do plaču, keď si predstavila, ako bude sama, tesne za hranicou v Nemecku, hľadať nejakú lesnu cestu, kde bude musieť v limitovanom čase odchytiť svojho tvrdohlavého, ľahko odetého šéfa ... Nenápadne sa snažila mu naznačiť, že má síce vždy úžasné nápady, ale tento bol jeden z tých nie tak veľmi .... :)
Ďaľší, malinko lepší nápad bol, že sa šéf ukryje do kufra auta. Bol to taký van, kde sa batožinový priestor dal prekryť posuvným krytom. Šéf bleskovo vymyslel aj detaily (však od toho je nejaký šéf :) ), a zavelel, že použijú menší hraničný prechod v blízkosti. Diabolský plán bol pripravený na rýchlu realizáciu.
Moja mimoriadne zodpovedná a poctivá kamarátka s malilinkou dušičkou prišla s autom na onen prechod. Odovzdala doklady. A v tom momente ju pohraničná polícia vyzvala na otvorenie batožinového priestoru. Kamarátka takmer odpadla. Už sa v duchu lúčila s milovaným manželom a rozkošnou dcerunkou, ktorých uvidí až po odsedení trestu kdesi v Nemecku v base medzi vrahmi za obchodovanie s bielym mäsom, napomáhanie nedovolenému prechodu cez štátne hranice a možno ju aj popravia .... :) Pomalinku, a za nepretržitého modlenia sa Otčenáša otvorila zadné dvere ....
Zo zadných dverí sa neuveriteľne šarmantne vyskládal jej šéf v drahom obleku, naleštených poltopánkach a s neplatnou občiankou v ruke, s neodolateľným úsmevom a vysvetlením, že ju práve hľadal vzadu v kufríku. Odišiel s nimi do hraničnej budovy. Kamarátka 15 minút v aute nežila ....
Po 15 minútach sa šéf vrátil, priateľsky policajtom zakýval a mohli pokračovať v ceste na rokovanie. Celá vec dopadla tak, že sa hraničná polícia zľutovala ...
Dodnes sa vo firme rozpráva true story o tom, ako hrdinsky a obetavo pašovala svojho šéfa cez hranice. Či dostala aspoň poriadnu odmenu za doživotnú psychickú újmu, mi však neprezradila ....
