Ale späť k udalostiam. Môj otec vtedy dostal záchvat nebývalej kreativity, a rozhodol, že Kuriatko toho roku bude obdarované „živým" Mikulášom. Na takú zodpovednú rolu si ovšem sám netrúfol, nebude predsa zo seba robiť idiota, a tak to dal príkazom môjmu - vtedy adolescentnému - bratovi. Tomu sa nápad nijak raz nepáčil, lebo večer mal naplánovaný úplne inak. Červené šatôčky s bielou kožušinkou mali mať toho večera podľa jeho predstáv úplne inú dĺžku :). Chvíľu s otcom bojoval, ale nakoniec to vzdal. Nechal sa navliecť do odporne kúsavého červeného rúcha, na obočie aj tvár si nechal nalepiť chumáče vaty a na hlavu dostal pokrývku vedierkovitého tvaru s krížom, z ktorej viseli sexi biele vatove dredy. Do ruky vyfasoval vrecúško, do ktorého celá rodina nakládla Kuriatku sladkosti a drobné darčeky. Dnes si už konečne povedzme pravdu - vyzeral ako pako :).
Autoritatívny otec mal pripravený diabolsky plán. Mikuláš príde normálne zvonku, zazvoní u nás v paneláku na dvere, Kuriatko otvorí , dostane darčeky a pokaká sa od šťastia. Dedkova kredibilita v rodine výrazne vzrastie, lebo zorganizovať Kuriatku Mikuláša live, to tu ešte nebolo ...
Prišel večer V a môj brat s prapodivným lookom bol vystrčený za dvere. Akcia sa začala. Nikto netušil, s akým entuziazmom sa nakoniec brat do zverenej roly vloží ... Zazvonil zvonček, Kuriatko utekalo otvoriť a za ňou sa hrnula celá zvedavá rodina vrátane vzrušeného dedka. Kuriatko otvorilo ....Za dverami stál prihrblý, nevábne vyzerajúci starec s čiapkou nakrivo. Nepríjemne škriekavým a tak trochu úchylným hlasom sa Kuriatka pýtal, či bola dobrá a či chce darček. Kuriatko vyhodnotilo situáciu ako potencionálne riziko (koľko som sa do nej nahučala, že keď stretne uja, ktorý sa jej vonkoncom nepáči a núka jej sladkosti, má začať nahlas kričať ...). Nasledoval hysterický rev na celú chodbu, o akom sa nám ani nesnilo. Členovia rodiny sa snažili v malinkej panelákovej chodbičke čo najskôr dostať ku Kuriatku a ukľudniť ju. Nastal zmätok. Z tejto situácie vyťažil dedko, ktorý, samozrejme sa nepriznajúc, kto to všetko vymyslel, hrdinsky chytil nič netušiaceho Mikuláša, teatrálne (a riadne) ho kopol do zadku a vyhodil ho za dvere. Kuriatko zobral na ruky a bol zrazu ten najúžasnejši a najodvážnejší dedko v celej galaxii...
V tej eufórii a happy endu sa dajak pozabudlo na úbohého brata, ktorý, plné ústa zožužlanej vaty a mládeži neprístupných nadávok, ešte hodinu sedel pred bytom na schodoch, skrčený, zmrznutý a riadne nasr...dený. Dedko ho jednoducho surovo obetoval pre pár chvíľ na piedestáli slávy :)
... Hrobové ticho doma potom trvalo asi mesiac .... :)
