Z telky na mňa ako príšery vyskakujú rôzne steppery a orbitreky a celá sa trasiem z vibračných pásov. Moletná pani z reklamy, šťastne sa usmievajúca pri pohľade na číslo na váhe ma láka na zázračné tabletky, bez ktorých to určite nepôjde. Z časopisu na mňa dvíha prst známy dietológ a nekompromisne ráta moje stučnelé, kdesi mimo graf sa tlačiace BMI. Obvoďáčka ma irituje s meraním tlaku a cholesterolu. Každý okolo otravuje so zumbou, dokonca aj postaršia pani Janka z Paneláku už na ňu chodí ! A keď nie takto priamo, štvú ma ako ranené zviera latentnou formou, lebo vedia, že to na mňa zaberá. Polonahé devy s vypracovanými bruškami a riťkami, bez ohľadu, či ide o propagáciu plaviek, sáčkovej polievky alebo príklepovej vŕtačky. Chcem byť ako ony, štíhla a fit !!!
.... Donútili ma k tomu, že do toho zasa idem. Tentoraz športom. Lenže taká vec sa musí starostlivo pripraviť. Začnem oblečením. Chcela by som také tie tepláčky, a keďže nie som žiadna socka, tak že by mali nejaku tu kvačku, pásik alebo skôr tri, alebo zoberiem tie s tou skákajúcou mačičkou ... No ľudia, nezoberiem ! Všetci títo renomovaní myslia asi len na to, vidieť spotené holé bruško a krásne tvarovanú prdelku, ale že sa k tomu ten kus ženskej musí nejako dopracovať, to ich nenapadlo ! Zúrivá som opustila tie bedrové malinké čudá, ktoré zo mňa urobili nepohyblivého trpazlíka od Michelina a vytiahla zo skrine staré poctivé tepláky s vopred vytlačenými kolenami a reklamné tričko XL.
Druhá fáza prípravy zahŕňala teoretickú a mentálnu prípravu, aby som sa na jej konci dokázala rozhodnúť, do čoho vlastne idem, ako svoju nadváhu s entuziazmom stratím, a naopak výbornú kondíciu nadobudnem. Na zemi v obývačke som si urobila hniezdo z dévédéčiek .... pilates, zumba, ajrobik ... niekoľko dní som visela na nete a našla kopu cvičení, skákaní a iných pohybových aktivít vrátane tých erotických :). Zjedla som u toho niekoľko čokoládovo- kokosových tyčiniek a veľké raffaelo od manžela, ktorý si zrejme od toho niečo sľuboval :) ...
....Ale - pohla som sa ďalej. Už viem, čo nechcem. Ohŕňam nos. Behať nie - funím a pichá ma v boku. Zumba nie - nemám momentálne žiadnu vhodnú parťačku, na ktorú by som sa v chvíľach zúfalstva mohla pozrieť a potešiť sa cudzím nešťastím. Posilka nie - smrdí to tam v šatniach. Jóga nie - na moju energickú náturu príliš nudná. Plávanie nie - lebo sa dostatočne nevysuším a vonku nachladnem (možno keď bude teplejšie). Mám to !!!! LOPTA !!! Keďže nesmiem začať veľmi prudko, aby ma to hneď zozačiatku neznechutilo, bude to lopta !
Všetko pripravené, nafukujem loptu v spálni. Narastajúci adrenalín mi na chvíľu utlmuje nečakaná komplikácia. Cvičiť som chcela predsa v predsieni ! Lopta je väčšia ako dvere. Môj úbohý manžel, len po celý čas bezmocne prizerajúc na moje nadšenie, mi ju s hundraním pomáha vytlačiť. Konečne to príde, idem cvičiiiiť !!!
K dokonalosti už chýba len zapnúť internet, kde som si predtým uložila sériu loptových cvičení. Sadám ku kompu a potom mi zasvietia oči. Už nemôžem vydržať! Však hľadať to cvičenie môžem už aj na lopte ! Sadám a kývem sa doprava a doľava. Je to super, som fakt dobrá, ide mi to! Kývem sa dopredu a dozadu. Potom ma napadá, že by som mohla skúsiť prvý cvik, skotúľam sa po lopte smerom dozadu a zachytím sa na zemi rukami ... a zasa spiknutie !!! Niekto posunul stenu s ostrou zárubňou dverí za mnou bližšie ! Možná zväčšil aj loptu ! Následuje obrovská rana a moje adrenalínom napumpované telo leží na zemi, otrasené, s obrovskou, krvou podliatou hrčou vzadu na hlave ... Príšerne sa rehocem. Pribehnuvší manžel nechápe. Už má toho dosť. Už pár dní sa oňho vôbec nestarám pod rúškom "dôležitejších vecí" a teraz som sa ešte zbláznila !!! Prerušovane mu vysvetľujem, aká bude hrozná sranda vysvetľovať službukonajúcemu lekárovi, že som spadla z lopty. Je bledý a vôbec sa tomu nesmeje. Nemá zmyseľ pre humor, suchár :) ... Lekára nakoniec netreba.
No len čo teraz so mnou ? V hrči mi tepe krv a akékoľvek cvičenie musím nateraz odložiť ...aspoň môžem rozmýšľať nad niečim menej nebezpečným ....
.... basejumping ?
