Keď si môj mladší brat našiel svoju ozaj reálne nastávajúcu, a prišiel čas, kedy ju chcel predstaviť rodine, ja som bola medzi poslednými. Jednak preto, že som od nich 500 km ďaleko, a jednak som možno mala byť niekde na špičke rodinného schvaľovacieho mechanizmu :)
Skrátka - pozvali ma ku sebe a nastávajúca švagriná sa samozrejme chcela prezentovať v čo najlepšom svetle. Ako sa o pár rokov neskôr pri vínku priznala, mala vtedy riadnu trému. V byte by ste nenašli smietko prachu, ovladače na stole na milimeter lícovali s hranou stolu. Večera bola nápaditá a veľmi chutná, hranolčeky ako jeden muž, mäsko krehké, víno vychladené, čipsy chrumkavé. Budúca švagriná bola milá a príjemná, aj keď malinko vystresovaná, ja som na ňu pozerala ozaj prísnym okom ale potom som sa milostivo rozhodla, že zajtra ráno jej udelím za celú rodinu pomyselnú pečiatku „approved" :)
Po krásne strávenom večeri a krátkej sprche som uľahla do voňavých, čerstvo prezlečených perín, ktoré švagriná ešte jemne nastriekala nevtieravým sprejom, určeným špeciálne na privodenie príjemného spánku ... proste dokonalý servis.
Napriek tomu ma v noci niečo prebudilo. Tak nejak som sa ....necítila komfortne. Aj keď som krátkozraká a bola hlboká tma, rozoznala som okolo seba v posteli niečo tmavé ... zasvietila som malú lampičku a moje svetlom oslepené krátkozraké oči definitívne zaregistrovali niečo hnedé - veľa, veľa hnedej. Všade podo mnou ...BOŽE !!! Moment inokedy sladkého prebúdzania sa skrátil na 3 sekundové minimum. Obliala ma hrôza. Čo som to .... Ako sa mi to....
Chaoticky sa štartovali ostatné násilne prebudené zmysly ...konzistencia jemne mazľavá ... ako to vonia ? Aha ...celkom vonia ...Čokoláda ! Ja som sa váľala v roztečenej čokoláde ! Bola na pyžame, na plachte, na perinách. Tá najhoršia obava, ktorá ma privádzala na hranicu šialenstva sa teda našťastie nepotvrdila. Teraz vyriešiť ďalší problém - všetci spia, nemám na čom spať a čo si obliecť. Netuším, kde majú náhradné povlečenie ... Aj to som nakoniec vyriešila. Všetko vrátane seba som povyzliekala, a nahradila tým, čo som v rámci izby použiteľné našla. Ostala posledná komplikácia - ako to všetko ráno povedať...
... Ráno ma našli. Diametrálne inak, ako sa so mnou večer lúčili ... čudne poobliekanú, pod malinkou detskou dekou určenou pre ich maltézáka, zmrznutú, špinavú až za ušami a hlavne hlboko zahanbenú. Na zemi podo mnou nechutne vyzerajúca kopa posteľného prádla a perín ... Je jasné, že moja neotrasiteľná autorita utrpela vážne trhliny. Aj keď sme sa tomu nakoniec všetci úprimne zasmiali ( a dodnes sa smejeme), v duchu som poprosila švagrinú aspoň o takú malinkú pečiatočku "forgiven" :)
(Apropo, keď chcete vedieť, čo bolo príčinou ...moja milá švagrinká v snahe o bezkonkurenčnú pohostinnosť mi položila na perinu pod čistý uterák aj značkovú čokoládku ... )
