Vláda s narušenou komunikačnou schopnosťou

Nechce sa mi veriť, že by premiér Dzurinda chcel považovať slovenskú verejnosť za nahlúplu, ale to sa mi akosi za slovami o nesprávnom vnímaní podľa neho zrejme ideálnej reformy skrýva. Ako šikovný politik a pomerne zručný rečník preukázal, že vie, aké slová voliť, aby povedal, čo chce a zároveň sa nikoho nedotkol. Alebo skoro nikoho.Áno, mali viac komunikovať. Aj premiér, aj minister zdravotníctva a konieckoncov celá vláda. No je dosť čudné, že to, ako Dzurinda priznal, nerobili, hoci s vedomím nesmierne vážnych zásahov do zabehaných stereotypov fungovania Slovenska celkom správne zamerali pozornosť na „taktiku presviedčania“. V roku 2003 sa na Úrade vlády SR zriadilo tzv. Centrum informačných stratégií (CIS), ktorého úlohou je, alebo aspoň má byť, podporovanie efektívnej komunikácie a hlavne komunikácie reforiem. Dokonca nie je celkom zabudnuté, že „...udelila v apríli 2004 Svetová banka Slovensku grant v hodnote 350 000 USD (takmer 12 miliónov korún) na komplexný projekt, ktorého cieľom je čo najrýchlejšie výrazne zlepšiť vládnu komunikáciu reforiem a zároveň vybudovať kvalitný inštitucionálny mechanizmus pre dlhodobú komunikáciu vlády s občanmi. Tento projekt s názvom Posilnenie kapacít vlády vypracovať a realizovať program informovania verejnosti na podporu ekonomických reforiem má byť realizovaný 18 mesiacov, od septembra 2004 do februára 2006. Grant bude formálne poskytnutý CIS na Úrade vlády SR, pričom z grantových zdrojov budú priamo aj nepriamo benefitovať všetky ministerstvá, ktoré budú na projekte participovať...“ (http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/8D9C519E35D681DCC1256F1500390128/$FILE/Zdroj.html) Žiadna iná vláda doposiaľ nemala také možnosti na prezentáciu svojich vízií.Preto musí nasledovať logická otázka: Ako sa tieto prostriedky využili? Podľa prieskumu CIS v citovanom materiále MF SR reformu zdravotníctva za veľmi potrebnú považovalo 81,5% z reprezentatívnej vzorky 1007 respondentov, čo ju jasne favorizovalo ako prioritu. Len 159 z nich však mohlo s určitosťou tvrdiť, že vie, o čo v reforme ide. (Údaj o tom, či to skutočne vedeli, chýba.) Napriek týmto číslam premiér Dzurinda s ľútosťou priznáva chybu v komunikácii. Papierová priorita sa tak v skutočnosti dostala v efektivite komunikácie za dôchodkovú reformu, reformu sociálneho systému, školstva či súdnictva, ktoré síce nie sú o nič menej dôležité, avšak v prieskume CIS figurovali až za reformou zdravotníctva. Spolupráca vlády s verejnosťou sa teda ukázala ako nedostatočná. Zdá sa však, že to „bolí“ iba pred voľbami.Príčina zlyhania reformy zdravotníctva nemusela byť len v zlej komunikácii zo strany vlády alebo v nesprávnom pochopení zo strany verejnosti, ako hovorí premiér. Treťou možnosťou je reforma sama osebe, čiže jej obsah. Či je to tak, alebo nie, je na inú úvahu. Dôležité a zarážajúce zároveň však je, že túto možnosť Dzurinda ani len nepripúšťa. Preto treba otvorene povedať, že 98%-né odmietnutie predstavuje príliš signifikantné číslo na to, aby sa ňou vláda po zvyšok času, čo jej zostáva, aspoň seriózne zaoberala a aby vládne strany aspoň skúsili v predvolebnej kampani predstaviť nejaký zmysluplný scenár, ako ju opraviť.