Rebríček svetovej ekonomickej konkurencieschopnosti IMD WCR (World Competitiveness Ranking) prišiel s najnovšími výsledkami pre rok 2022. Po prvýkrát v 34-ročnej histórii rebríčka sa vedenia ujalo Dánsko. Na prvú priečku sa dostalo vďaka dobrým výsledkom v udržateľnosti krajiny.
„Dánsko hrá mimoriadne agresívne na fronte udržateľnosti a ťaží z toho, že je malou krajinou na európskom trhu,“ vysvetlil profesor Arturo Bris, riaditeľ centra IMD World Competitiveness Center (WCC), ktoré zostavuje rebríček. Severská krajina má ambiciózny plán znížiť emisie a dekarbonizovať krajinu. Dáta ukazujú, že ešte pred rokom 2050 dosiahne Dánsko cieľ klimatickej neutrality.
WCR 2022 meral ekonomickú konkurencieschopnosť 63 svetových ekonomík analýzou 163 údajov získaných z viacerých zdrojov za obdobie roku 2021. K tomu pridal výsledky svojich vlastných prieskumov a výsledky prieskumov, ktoré robilo 56 globálnych partnerských inštitútov WCC (od obchodných komôr až po vládne agentúry a univerzity). Všetky údaje následne vyhodnocovali na základe štyroch kategórií – ekonomická výkonnosť, efektívnosť vlády, efektívnosť podnikania a infraštruktúra.
Prečo Dánsko?
Dánsko sa zlepšilo v medzinárodných investíciách a výrazne dobre si počínalo v efektívnosti vlády – najmä vo svojom inštitucionálnom rámci, obchodnej legislatíve a spoločenskom rámci. Vynikajúco sa krajine darilo i v oblasti efektívnosti podnikania, produktivity a efektívnosti manažérskych postupov.
„Ekonomická výkonnosť Dánska prudko vzrástla, čo je spôsobené nárastom investičných tokov v krajine, obmedzeným rastom cien v porovnaní s inými vyspelými ekonomikami a posilňovaním verejných financií so znížením verejného dlhu a vládneho deficitu,“ uviedol. Marco Pistis, výskumný špecialista WCC, ktorý zároveň dodal, že pre výkonnosť krajiny bolo kľúčové aj zlepšenie ukazovateľov súvisiacich so zdravím obyvateľov krajiny.
Európske krajiny čelia inflácii
Tvorcovia rebríčka WCR 2022 pri svojom skúmaní zistili, že z ekonomického hľadiska pandémia skončila, hoci veľkým problémom je stále inflácia v Európe. Inflačné tlaky podľa nich majú väčší vplyv na podniky – a tým aj na konkurencieschopnosť národných ekonomík – ako obavy z emisií skleníkových plynov a sociálno-ekonomických rozdielov. Inými slovami, inflačné tlaky spôsobujú, že naliehavé sociálno-environmentálne obavy ustupujú do úzadia. Ďalší výrazný vplyv na konkurencieschopnosť národov mali, vo väčšej či menšej miere, postupy pri riešení situácie s pandémiou a invázia Ruska na Ukrajinu.
Na základe týchto všetkých faktorov sa po Dánsku v rebríčku umiestnilo Švajčiarsko a do prvej trojky sa tiež dostal Singapur. Švédsko kleslo z minuloročného druhého miesta na štvrté. Len pre zaujímavosť, najlepšie si v tomto roku v rámci národnej ekonomiky polepšilo Chorvátsko (46. miesto), ktoré poskočilo až o 18 miest oproti minulému roku. Podľa WCC, kľúčovú úlohu zohralo jeho silné ekonomické oživenie z najakútnejšej fázy pandémie COVID-19, ako aj oživenie odvetvia cestovného ruchu.
Slovensko v rebríčku skončilo na 49. mieste. Naši západní susedia sú na tom výrazne lepšie. Česko je na 26. mieste a Rakúsko na 20. mieste. Poľsko sa umiestnilo tesne za nami, na 50. mieste. Rusko a Ukrajina neboli v tohtoročnom rebríčku hodnotené z dôvodu obmedzenej spoľahlivosti zozbieraných údajov.
