Na Slovensku v ten deň bolo horúco, a tak ma ten chladný vzduch a vietor po vystúpení z lietadla trochu zaskočil. Vzápätí sa relatívne slnečné počasie zmenilo na letnú búrku. Ešte sme stihli zjesť niečo ľahké v zábavnom parku pri Legolande (lebo tam bola najbližšia reštaurácia pri letisku) a potom sme sa ponáhľali autom do Aalborgu, vzdialenom asi dve hodiny cesty po diaľnici.
Pomyslela som si, že zrejme tam dorazíme až za tmy. No aké bolo moje prekvapenie, keď sme o pol jedenástej večer zaparkovali pred naším domom a slnko stále svietilo. To bola jedna z prvých veľkých zmien po príchode do Dánska. Zvyknúť seba a dieťa na dlhé letné večery. Slnko v Dánsku totiž na prelome júna a júla svieti do polnoci a pár hodín po polnoci už vychádza. V zime je to zase opačne. Sú dni, keď slnko vidíme len na pár hodín počas obeda.
V obchode
Keď spätne uvažujem o mojich prvých dňoch v Dánsku, tak sa okrem vybaľovania a zariaďovania bytu točili ešte o hľadaní tých správnych potravín v supermarkete. Predsa len, keď máte dieťa, chcete nájsť preňho to najlepšie, zároveň v cudzine hľadáte čo najviac alternatív k veciam, na ktoré ste na Slovenku zvyknutí.
A musela som si v hlave prepočítavať i ceny (vlastne to robím aj dnes), pretože v Dánsku nemajú eurá, ale dánsku korunu. Hoci sa mi spočiatku zdalo všetko akési lacné, keď som si uvedomila, že jedno euro sa rovná zhruba siedmym dánskym korunám, hneď som svoj omyl pochopila. Áno, v Dánsku sú potraviny oveľa drahšie ako na Slovensku, ale celkom výhodne sa dá nakúpiť, keď človek sleduje akciové ponuky. Ale o tejto téme inokedy.
Milí Dáni, šialené počasie
Prvé dni som tiež chodila na dlhé prechádzky s dcérou v kočíku. Vlastne bolo to akési oboznamovanie sa s okolím. Našťastie bývame v štvrti, kde je okolo množstvo cyklotrás a chodníkov a aj kus prírody, takže bolo množstvo možností na prechádzky. A pri nich ma milo prekvapila ďalšia vec. Že sa Dáni usmievajú, milo pozdravia a občas sa aj prihovoria. Je pravda, že si držia odstup, najmä od cudzincov, ale základnú slušnosť a priateľskosť prejavia.
Milovala som tie poobedia (niekedy aj doobedia) strávené prechádzkami popri domoch, stromoch, poliach... A zatiaľ čo mi dieťa spalo v kočíku, ja som sa mohla kochať okolím. Lebo som videla len pekné veci. Žiadne odpadky, zanedbané detské ihriská či polámané lavičky a smetné koše. To bola po Slovensku veľmi pozitívna zmena.
No a, samozrejme, to počasie. To ma prvé dni fakt štvalo. Takmer celý júl pršalo a bola zima. V auguste sa oteplilo, no chladná jeseň prišla veľmi skoro. Teraz, po roku a pol, som už na dánske počasie ako-tak zvyknutá. Iste, štve ma, ale už len občas. Skrátka, naučila som sa, že keď je pekne, alebo aspoň neprší a nefúka silný chladný vietor, ide sa von. Hoci aj na chvíľu. A horúce letné dni si treba užiť naplno, lebo ich je skutočne len pár.
Všetko „odsýpa“
Po príchode do Dánska som sa bála všetkej tej byrokracie, ktorá nás čaká. Zistenie, že sme všetko vybavili po dvoch stretnutiach na mestskom úrade, bolo oslobodzujúce. Dáni majú perfektne zvládnutý elektronický systém vybavovania úradných vecí. Dôležitá pošta mi chodí do špeciálnej elektronickej schránky, mnoho vecí zariadim cez aplikácie. Proste moderný a pohodlný systém. Všetko šlo ako po masle aj napriek tomu, že to bolo v čase, keď pandémia koronavírusu stále hrala prvú ligu.
Ale viete, čo je pre mňa doteraz fakt čudné? Na mnohých domoch, ako aj na tom našom, sa okná otvárajú smerom dovonka. Neviem, kto to vymyslel a hlavne nechápem, že práve v krajine, kde dujú fakt silné vetry. Viac o živote v Dánsku sa dozviete na https://mamavdansku.com/.
