Zo svojej základne v Úbreži (východne od Zemplínskej šíravy) som vyrazil o desiatej. Počasie bolo pre cyklovýlet ideálne (polooblačno, 18-21 stupňov Celzia), pre kúpajúcich sa trochu chladno. Bolo to vidieť na takmer prázdnom Vinianskom jazere.
Lepšie to nebolo ani na Zemplínskej šírave, pár ľudí sa kúpalo iba v bazénoch v Kaluži a Klokočove.
Zašiel som sa pozrieť aj ku klokočovskému kostolíku, aký je osud a stav drevorezbárskych výtvorov, ktorých vznik som Vám pred rokom sprostredkoval vo fotoreportáži http://serbak.blog.sme.sk/c/238096/Ako-som-klokocovskeho-farara-pred-blamazou-zachranil.html
Kupodivu som natrafil na starých známych z minulého roku, ako pokračujú vo svojom diele - vybudovanie Krížovej cesty okolo kostolíka. Tým, čo Klokočov nepoznajú, pripomeniem, že sa jedná o najväčšie pútnické miesto gréckokatolíckej cirkvi na Zemplíne.
Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. Keď sa počas kuruckých vojen v roku 1670 obyvatelia Klokočova schovali pred rabujúcim vojskom v drevenom chráme, Bohorodička na ikonostase začala slziť. Keď vojaci na druhý deň chrám podpálili, ikona Bohorodičky zostala nepoškodená. Zázračnú ikonu umiestnili v prešovskej klenotnici, tu však dlho nezostala. Jej púť pokračovala do Mukačeva, Viedne, Turecka a opäť do Mukačeva, po dobytí mukačevského hradu v roku 1711 opäť do Viedne. Mária Terézia dala namaľovať kópiu ikony pre mesto Prešov, ktoré takmer celé storočie požadovalo jej vrátenie. Ikona v klokočovskom chráme je druhou kópiou Bohorodičky, osud originálu ikony nie je známy.
Prvý drevorezbársky pléner v Klokočove sa uskutočnil pred rokom za účasti štyroch drevorezbárov. Jeden z nich, Jozef Bárta z Bratislavy, vytvoril za 5 dní kópiu obrazu klokočovskej Bohorodičky z dubového dreva o ploche troch metrov štvorcových. Drevorezba z troch spojených dubových trámov bola minulý rok uložená pod bočný prístrešok pri kostolíku.
Tohto roku opravovali fasádu kostolíka, preto obraz rozobrali a jednotlivé dubové trámy uložili spolu s výtvormi ďalších troch drevorezbárov, znázorňujucími tri zastavenia Krížovej cesty, pod prístrešok.
Tohto roku si pán Bárta vybral tretie zastavenie Krížovej cesty - Pán Ježiš padá prvýkrát pod krížom.
Drevorezbár Miroslav Valenta z Uherského Hradišťa minulý rok vystrúhal z dubového trámu šieste zastavenie - Veronika podáva Ježišovi ručník.
Tentoraz si pán Valenta vybral jedenáste zastavenie Krížovej cesty - Ježiš je pribitý na kríž.
Drevorezbár Juraj Mertuš z Dunajskej Lužnej si minulý rok vybral štvrté zastavenie Krížovej cesty - Ježiš sa stretáva so svojou matkou.
Tohto roku si pán Mertuš vybral ôsme zastavenie - Ženy ľutujú Pána Ježiša.
Ľudový rezbár a sochár Dušan Šarkaň od Rimavskej Soboty minulý rok stvárnil druhé zastavenie - Pán Ježiš prijíma kríž.
Tohto roku pán Šarkaň vystrúhal z dubového dreva piate zastavenie Krížovej cesty - Šimon pomáha niesť kríž.
Piatym účastníkom tohtoročného plénera v Klokočove bol rezbár Alojz Machaj z Bratislavy (rodák z Oravy). Rozhodol sa prispieť do Krížovej cesty stvárnením trinásteho zastavenia - Ježišovo telo je položené do lona Panny Márie.
Pred klokočovským kostolíkom už niekoľko storočí rastie stará moruša, ktorej vek nikto nepozná. Je zaujímava tým, že sa na nej vyskytujjú vedľa seba dva druhy listov.
