V predchádzajúcom blogu sme vystúpili zo Štrbského plesa Mlynickou dolinou do úzkeho Bystrého sedla. Intenzívne vychutnávame ovocie takmer štvrhodinového namáhavého výstupu. Nachádzame sa v úzkej skalnej štrbine na rozvodí dvoch morí a je tu miesto sotva pre troch. Musíme zabudnúť na dlhé vysedávanie v najvyššom bode túry, na naše miesto čakajú ďalší turisti, šplhajúci po reťaziach z Mlynickej doliny. Keďže je prechod Bystrým sedlom jednosmerný, musíme zostúpiť do Furkotskej doliny. Ešte sa chvíľku pokocháme pekným výhľadom smerom na východ, cez úzku štrbinu sedla.
Odfotíme si aj zaujímavú skalu priamo nad sedlom.
Spustíme sa po reťaziach cez exponovaný úsek skál a opatrne zostupujeme k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu.
Na skalnom prahu pod južným brehom Vyšného Wahlenbergovho plesa sa usalašíme na skale tak, aby sme mali výhľad na Nižné Wahlenbergove pleso. Prezlečieme si prepotené tričko a urobíme si zaslúženú obedňajšiu prestávku, ktorá nám nebola dopriata v Bystrom sedle.
Po prestávke zostupujeme ďalej popri Nižnom Wahlenbergovom plese. Obe plesá boli pomenované po významnom švédskom učencovi - botanikovi a cestovateľovi Goranovi Wahlenbergovi (1780-1851), ktorý systematicky preskúmal tatranské rastlinstvo a popísal vyše 1000 druhov rastlín.
Nad plesom je hrebeň Ostrej.
Pohľad na juh dole Furkotskou dolinou ...
... a na sever k Wahlenbergovým plesám.
Pri zostupe sa kocháme krásou okolitých kopcov, ...
... až zostúpime do pásma kosodreviny.
Slnko pripeká, tešíme sa na príjemný chládok v pásme lesa.
Zabúdame, že po veternej kalamite v Tatrách veľa stromov nezostalo, a tak pekne opálení dôjdeme do cieľa túry na Štrbskom Plese.
