Vihorlat (1076 m n.m.) sa majestátne vypína uprostred pohoria Vihorlatské vrchy, rozdeľujúceho náš najvýchodnejší región Zemplín na severný a južný. Vihorlatské vrchy sú najvýchodnejším z celkovo trinástich sopečných pohorí na Slovensku. Pod južnými svahmi Vihorlatských vrchov začína Východoslovenská nížina, tiahnuca sa až po maďarské hranice. Za dobrej viditeľnosti je z vrchu Vihorlat (1076 m n.m.) dovidieť až do Maďarska, na ukrajinské a poľské Poloniny a západne po Slanské vrchy a za veľmi dobrej viditeľnosti v zime je vidieť aj Vysoké Tatry.
Vrchol Vihorlatu patrí do územia Vihorlatský prales, zapísaného v roku 2007 do Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Vrch Vihorlat je aj v centre Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, vyhlásenej v roku 1973 na ploche 17 tisíc hektárov a vrcholové partie Vihorlatu patria od roku 1986 do Národnej prírodnej rezevácie Vihorlat, zaberajúcej plochu 50 hektárov.
Z popísaných dôvodov (pekná príroda a výhľad do okolia) vrch Vihorlat oddávna priťahuje turistov. V časoch mojej mladosti sme z južnej strany pohoria vystupovali na Vihorlat po značkovanom turistickom chodníku z obce Jovsa. Pretože vrch Vihorlat sa okrem chránených území (CHKO a NPR) nachádza aj na území vojenského obvodu Valaškovce, turistický chodník z Jovsy na Vihorlat bol zrušený. Od 1.7.2012 bol zásluhou vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka prijatý zákon o sprístupnení vojenských lesov. Zlegalizovať výstupy na Vihorlat sa však odvtedy nepodarilo, osadiť turistické značky do Národnej prírodnej rezervácie s 5. stupňom ochrany nechcú povoliť turistom ochranári. Oficiálne turistické chodníky vedú teraz z Poruby pod Vihorlatom, z Remetských Hámrov a z Morského oka len do sedla Poľana, z Poľany turisti vystupujú na Vihorlat po polhodinovom neznačkovanom chodníku. Taktiež čoraz častejšie využívaný hrebeňový chodník na Vihorlat zo západu od Pirnagovho vrchu je vyznačený iba neoficiálnymi červeno-bielymi značkami (okrem NPR Vihorlat prechádza aj NPR Kyjov).
Aj keď sa jedná o hviezdicový výstup, väčšina turistov a milovníkov prírody vystupuje 1. septembra na Vihorlat z južnej strany od obce Poruba pod Vihorlatom. Dôvod je jednoduchý, v tento deň je otvorená závora na lesnej ceste porubského Urbárskeho spoločenstva a výstupová trasa sa dá skrátiť na polovičku. Na mieste zvanom Stará koniareň je provizórne parkovisko, kde sa koná prezentácia účastníkov výstupu a varí guláš pre zaprezentovaných. Tohto roku sa zaprezentovalo 400 ľudí, ďalšia stovka vystúpila na Vihorlat inými cestami, alebo sa nezaprezentovala. Výstupová trasa vedie po lesných cestách, zvažniciach a lesných chodníkoch. Hneď neďaleko nad Starou koniarňou sú výrazné stopy po čerstvej ťažbe dreva, zrejme sa uvoľňovali chodníky od spadnutých stromov.
Na hornom obrázku je už sedlo Poľana, kde končia značkované chodníky, na Vihorlat sa vystupuje po dobre vyšľapanom, ale neznačkovanom chodníku. Na dolnom obrázku je prvý výhľad po výstupe na vrcholový hrebienok Vihorlatu. Na západnom konci hrebienka je najvyšší bod Vihorlatu (1076 m n.m.) s vrcholovým pylónom, na opačnom konci vrcholového hrebienka (za nami) je druhý najvyšší bod Vihorlatu, zarastený stromami a kríkmi. Celý vrcholový hrebienok je dlhý cca 400 metrov.
Pod južnými svahmi Vihorlatu je vidieť 15 km dlhú, 3 - 4 km širokú Zemplínsku šíravu, ktorej hladina je v nadmorskej výške 105 - 110 m n.m., čiže 960 výškových metrov pod Vihorlatom.
Keďže som s kamarátom vystúpil na vrchol pred pol dvanástou a oficiálny program pod vrcholovým pylónom začínal na pravé poludnie, boli sme sa prejsť po hrebeni ďalej na západ. Hľadal som vyhliadku na zaniknutú obec Valaškovce, od 1. ČSR vojenský objekt, na ktorý bol ešte v mojej mladosti z Vihorlatu pekný výhľad a teraz ho pre vysoké stromy už nevidieť.
Tesne pred dvanástou sme sa vrátili na vrchol, kde sa už prestavitelia SNS pripravovali na oficiálny program.
Slávnostný príhovor predstaviteľa SNS, Dankovho zástupcu pre východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj) bol tohto roku pridlhý, preto ho hlavný organizátor podujatia z občianskeho združenia Návraty po štvrťhodine prerušil a obvinil zo zneužívania turistického podujatia na politickú propagandu. Po menšej slovnej prestrelke medzi oboma usporiadateľmi prítomní spoločne zaspievali slovenskú hymnu a oficiálny ceremoniál skončil.
Pred nami je východný vrchol Vihorlatu, z ktorého je obmedzený výhľad do Východoslovenskej nížiny, ale dobrý výhľad na vrcholový hrebienok s vrcholovým pylónom na konci.
Počasie bolo po celý deň nádherné, guľáš chutil. Prvých zostupujúcich z vrcholu sme stretli už v polovičke výstupu o pol jedenástej, posledných vystupujúcich ešte v polovičke zostupu po jednej. Účasť bola pravdepodobne rekordná, z roka na rok sa hviezdicového výstupu na Vihorlat zúčastňuje viac ľudí.
