Do Kôprovej doliny sa dostaneme z Troch studniček, alebo z najzápadnejšej tatranskej osady Podbanske. Pre turistov je to bližšie z Troch studničiek, ale pre cyklistov je to jednoduchšie z Podbanského, pretože až po Kmeťov vodopád sa tiahne dolinou asfaltová cesta. Ako som spomínal v predchádzajúcom blogu, prvých 1700 metrov z Podbanského po horáreň Tichá je cyklocesta pre Tichú aj Kôprovú dolinu spoločná. Ak ste ubytovaní v Pobanskom, osade na pravom brehu riečky Belá, ako som bol ja, môžte prejsť cez riečku na cyklocestu po tejto peknej lavičke.
Pri horárni Tichá sa cesta rozdvojuje, my pôjdeme doprava hore Kôprovou dolinou, pozdlž Kôprovského potoka. Po pár kilometroch stúpania sa pred nami objaví majestátny Kriváň.
Tu už sme na rázcestí Pod Grúnikom, kde sa stretajú chodníky z Troch studničiek a Podbanského.
Tu je opäť pohľad na Kriváň, jeho vrchol je tentoraz schovaný za mráčikom.
Aj v Kôprovej doline, podobne ako v Tichej, je každé 2-3 kilometre zriadené takéto odočívadlo.
Ešte jeden pohľad vpravo na Krivánsky hrebeň ...
... a vľavo na Liptovské kopy, za ktorými sa tiahne Tichá dolina.
Vyasfaltovaná cesta Kôprovou dolinou končí sto metrov pred odbočkou z doliny ku Kmeťovmu vodopádu, pri tejto studničke. Odbočka vedie vpravo hore Nefcerským potokom a je len 300 metrov dlhá.
Najväčší slovenský vodopád, ktorého kaskády majú výšku 80 metrov, je pomenovaný podľa národovca a botanika Andreja Kmeťa (1841-1908). Vytvára ho potok Nefcerka, pretekajúci Nefcerskou dolinou.
Predchádzajúci pohľad na vodopád je z lavičky cez Nefcerský potok. Pretože kaskády vodopádu vytvárajú mierny oblúk okolo skál, z lavičky nie je vidieť celý vodopád. Kvôli lepšiemu výhľadu na vodopád bola na ľavom brehu potoka vytvorená výhliadková plošina.
A tu je už pohľad na vodopád z výhliadkovej plošiny na ľavom brehu Nefcerského potoka ...
... a napokon pohľad z potoka pod lavičkou.
