Pri večeri v koločavskej Četnickej stanici sme dostali zaujímavú ponuku od domácich, že nás vyvezú k vysielaču na polonine Krásna na nákladnom aute ZIL za 75 hrivien (2 a pol eura) na osobu. Takýto adrenalínový zážitok za lacný peniaz sa nám pozdával. Záujem prejavil okrem všetkých 42 turistov aj vodič nášho autobusu, tak nám ráno pristavili dva nákladiaky. Na korbu sme si naložili drevené lavičky z Četnickej stanice a vyliezli hore. Najlepšie miesta boli na stojáka za kabínou auta (dalo sa držať rúrkovej konštrukcie nad kabínou) a v strede korby, kde sa dalo pridržať reťaze, spájajúcej bočnice. Ostatní mali smolu, pridržať sa mohli iba nízkej bočnice, ktorá pri sedení na lavičke siahala sotva po kríže.
Prvé prekvapenie nastalo, keď sme zišli k brodu potoka vedľa mosta a namiesto očakávaného prebrodenia na druhú stranu potoka sa naše vozidlo prudko otočilo doprava a plnou rýchlosťou uháňalo hore úzkym potokom. Po kameňoch s nami hádzalo na všetky strany a kto včas neuhol, dostal po hlave alebo chrbte vytŕčajúcimi konármi. Z potoka sme po sto metroch odbočili na prudko stúpajúcu zvážnicu. Auto sa nebezpečne nakláňalo raz na jednu, raz na druhú stranu, lavice sa posúvali po korbe, stále sme museli uhýbať pred pred šľahajúcimi konármi. Na príliš strmom svahu naše prvé auto začalo prešmykovať na mieste. Asi po piatom zacúvaní a rozbehu z väčšej vzdialenosti sa kritické miesto odvážnemu šoférovi napokon podarilo prekonať.
Nikomu sa nič nestalo, mali sme za sebou skvelý adrenalínový zážitok. Po vlastných sme sa vydali na cestu od vysielača na hrebeň Poloniny Krásna a po hrebeni k vrchu Topas.
Sme na hrebeni Poloniny Krásna, smerujeme na vrch Topas s vysokou konštrukciou vyhliadkovej veže.
Keďže poloninou Krásna sa tiahne plynovod, na vrchole Topasu (1548 m n.m.) stojí 150 metrov vysoká plynárenská vyhliadková veža. Konštrukcia veže bola pôvodne oplotená a verejnosti neprístupná, teraz už z oplotenia zostali len betónové stĺpiky. Ako zistilo zopár odvážlivcov z našej skupiny, rebrík je až po vrchol veže spoľahlivý.
Časť našej výpravy odišla po hrebeni na najvyšší vrch poloniny Krásna Sihljanskij (1563 m n.m.), ostatní si dopriali na vrchu Topas (1548 m n.m.) dlhšiu prestávku s pekným výhľadom.
V pozadí horného obrázku je vidieť vrch Strimba (1709 m n.m.)v Horhanoch.
Ako sme pri návrate zistili, neďaleko vysielača pri starej kolibe vykupujú brusnice a čučoriedky, dokonca tam majú elektronickú váhu. Minimálne na troch autách vyvážajú zberačov a zvážajú naoberané plody.
Po návrate do Koločavy som si ešte za denného svetla stihol pozrieť aspoň časť dlhočiznej dediny s päťtisíc obyvateľmi, hrobom Nikolu Šuhaja lúpežníka, 10 múzeami a 20 pomníkmi. Ale o tom už v poslednom zo série článkov o turistickom zájazde v ukrajinských Karpatoch.
