Historické mestečko Spišské Podhradie a jeho dnešná súčasť, do roku 1948 samostatné cirkevné mestečko Spišská Kapitula, boli tiež predmetom môjho záujmu pri plánovaní utorkového výletu. Všetky spomínané lokality, včítane hradu, som už navštívil viackrát. Nikdy som však nepochodil priestranstvo medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou, ktoré je v posledných rokoch známe ako Spišský Jeruzalem.
Po dlhšej turistickej prestávke, spôsobenej februárovým pádom z bicykla, som po pondelkovom ukončení rehabilitácie v utorok ráno o 4:43 hod. nastúpil do prvého autobusu s tým, že po Michalovce sa rozhodnem, kam pôjdem. Dochrámal som si len ruku, k obvyklému udržiavaniu kondičky bicyklovaním sa zatiaľ vrátiť nemôžem, tak som sa rozhodol okrem občasnej kolektívnej turistiky pre zintenzívnenie sólovýletov. Po sedemdesiatke už mám tu výhodu, že okrem bezplatných vlakov sa môžem prepravovať za pár drobných aj autobusmi. Kým mi ešte slúžia nohy, rád by som vymazal z mojej pomyselnej mapy Slovenska zopár bielych miest, ktoré som ešte nenavštívil. Predbežne som si vytipoval na prvý výlet tri lokality, no napokon som sa rozhodol pre najjednoduchší variant. V Michalovciach som prestúpil na autobus do Prešova a v Prešove do Spišského Podhradia, kde som bol už pred deviatou.
Bol horúci slnečný deň, preto som si to najprv namieril cez Spišskú Kapitulu na Spišský Jeruzalem, aby som v najväčších horúčavách trávil čas v tieni stromov a skál v Kamennom raji na Dreveníku. Cirkevné mestečko Spišská Kapitula bolo od polovice 13. storočia sídlom spišského prepošstva, kapituly a vierohodným miestom. Od roku 1776 bola sídlom spišského biskupstva, počet obyvateľov mestečka sa ustálil na 250 - 300. V 30 domoch tu žili členovia kapituly a služobníctvo. Mestečko je obohnané hradbami a tvorí ho jedna ulica, zakončená bránami.
Mestskej pamiatkovej rezervácii Spišská Kapitula dominuje neskororománska katedrála sv. Martina z 13. storočia.
Medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou sa nachádza ploché travertínové návršie "Pažica", zastavané štyrmi kaplnkami a siedmimi božími mukami. Ide o model starovekého Jeruzalema v reálnej mierke, stvárnený v krajine sakrálnymi stavbami. Menšie božie muky, rozostavané okolo návršia, znázorňujú hradby Jeruzalema, kaplnky vyznačujú miesta, spojené s utrpením a smrťou Ježiša Krista. Je to najstaršia zachovaná kalvária typu "calvario Jerusalem" na Slovensku.
Aj keď bola tráva na návrší ešte mokrá od rosy, ja som si v tichosti vykračoval po čerstvo vykosených širokých chodníkoch medzi kaplnkami. Nikde nebolo ani smietky, hoci sa tu iba dva dni predtým skončila trojdňová akcia 3. ročník festivalu Spišský Jeruzalem.
Výstavba kalvárie sa spája s pôsobením jezuitov v Spišskej Kapitule v rokoch 1646 - 1773, samotnú výstavbu inicioval spišský prepošt. Najstaršou stavbou je Kaplnka sv. Rozálie z roku 1666, ktorá predstavuje Herodesov palác.
Kaplnka sv. Františka Xaverského predstavuje sídlo Piláta Pontského.
Kalvária končí Kaplnkou sv. Kríža na Sivej brade, ktorá predstavuje Golgotu.
Sivá brada je jedinou živou travertínovou kopou na Spiši. Nachádza sa pár desiatok metrov od cesty Levoča - Prešov v blízkosti Spišského salaša. Vyvierajú tu až tri minerálne pramene, zo severnej strany kopy vyviera voda v podobe gejzíru. Sivá brada je od roku 1979 národnou prírodnou rezerváciou.
Blížilo sa poludnie, teplota vzduchu stúpala, preto som sa zastavil na pivo v známom Spišskom salaši.
Cez Spišskú Kapitulu a historické mestečko Spišské Podhradie som sa presunul na hradný kopec.
Na parkovisku pod Spišským hradom začína turistický chodník do skalného mestečka Kamenný raj na travertínovej kope Dreveník, ale o tom už nabudúce.
