Čorstínska vodná nádrž (Czorsztyńszkie Jezioro) je dlhá 9 km, široká 1,5 km. Pod hlavnou nádržou vybudovali vyrovnávaciu nádrž - Jaziero Sromowiecke. Od tohto jazera, 11 km nad Červeným Kláštorom, splavujú Poliaci Dunajec až do Krościenka, 8 km pod našim hraničným prístaviskom. V sobotu si takto predĺžili splav Dunajca aj naši vodáci z Prvého michalovského Klubu slovenských turistov. V nedeľu si celá 12-členná partia turistov aj vodákov urobila po náročnej sobote spoločný program. Bol ním výlet k Čorstínskej vodnej nádrži. Cieľom výletu boli dva hrady na protiľahlých brehoch tohto jazera. Prvý na rade bol hrad Dunajec v rodisku Michala Dočolomanského Niedzici na západnom brehu jazera. Po zaplatení parkovného 10 zlotých (2,50 eur) za auto sme pri vstupe do hradu zaplatili po 12 zlotých za osobu (dôchodcovia po 9 eur).
Hrad bol pôvodne uhorským hradom pri poľskej hranici, po roku 1920 pripadol aj s okolitými dedinami pod poľskú správu. Vybudoval ho v rokoch 1320 až 1326 Ján Berzevitzy na predhistorickom hradisku. Po dobudovaní v roku 1326 hrad skonfiškovali a stal sa spolu s priliehajúcim panstvom majetkom Viliama Drugeta. Konfiškácia majetku rodu Berzevitzy zrejme súvisela s činom Jánovho brata magistra Kokoša, ktorý bol za zabitie Fridricha Gorgeya v roku 1307 odsúdený na založenie šiestich kláštorov. (V roku 1319 magister Kokoš daroval kartuziánom z Kláštoriska v Slovenskom raji obec Lechnicu s priľahlými pozemkami a založil Červený kláštor.)
V roku 1528 dostal hrad Dunajec od Jána Zápoľského za podporu jeho nárokov na uhorský trón Hieroným Laski. Koncom 16. storočia odkúpil hradné panstvo Ján Horváth z Plavča. Hrad bol ako jeden z mála hradov po celý čas obývaný, preto je aj taký zachovaný.
Po 2. svetovej vojne sa v Poľsku objavila atraktívna správa. Podľa nej prišiel roku 1946 na hrad potomok Šebastiána Berzevitzyho a jeho ženy, ktorou bola dcéra posledného vládcu Inkov. Ich testament z roku 1797, určený synovi Antonovi a uložený na hrade, mal obsahovať informácie o poklade Inkov. Na hrade sa vraj skutočne našlo olovené púzdro s uzlovým písmom, ale v Krakove sa po ňom stratili ďalšie stopy. Neskôr sa objavili v novinách aj ďalšie správy o výpravách za rozprávkovými pokladmi v peruánskom jazere Titicaca. Ďalšie zaujímavosti z histórie hradu si môžte prečítať v poľštine na tejto tabuli:
Po prehliadke obytných miestností, z ktorých je sprístupnená len časť, sme vystúpili na terasu s pekným výhľadom na obe jazerá, strechu plne zachovaného hradu, aj na zrúcaninu hradu Czorsztyn na protiľahlom brehu.
Horný hrad, pozostávajúci z hranolovej veže, kapĺnky a malých obytných priestorov, bol postavený už začatkom 14. storočia. Začiatkom 16. storočia postavili stredný hrad a v roku 1601 dolný hrad s obrannými múrmi.
K prehliadke hradu patrí aj expozícia kočov.
Napokon naši Hajdukovci (otec a dcéra) zapózovali pred "svojou" krčmou na nádvorí hradu. O chvíľku začalo poprchávať a tak sme si namiesto prehliadky hradu Czorsztyn na nedeľné popoludnie demokraticky zvolili náhradný program. Bol to relax v novom Thermalparku v Bialke Tatrzańskej a veruže sa nám po náročnom sobotnom programe veľmi hodil.
