A to je už pohľad na vstup do doliny od severu zo zelenej lúky Svorad.
Hneď po vstupe do lesa sa objavujú skalné bralá.
Chodník je pomerne náročný, miestami zaistený reťazami a rebríkmi.
Dočítal som sa, že tieto koľajnice, trčiace uprostred chodníka, sú pozostatkom cesty pre vozy.
Z oddychového miesta Sokol je možné odbočiť a pozrieť si nádherný 20 m vysoký vodopád Červené piesky.
A tu je už technicky najnáročnejší úsek chodníka, búrlivý potok treba obísť po skale, zaistenej reťazami.
A tu sú už skalné vráta, jedna z najkrajších časti Prosieckej doliny.
Opúšťam dolinu, to je pohľad späť na vstup do doliny od Prosieka.
Z Prosieka som si skrátil cestu do Liptovskej Sielnice, kde som mal zabezpečený nocľah. Prešiel som cez kopec, to je pohľad z kopca na Prosiek ...
... a na Liptovskú Sielnicu.
