Michalovské turistické kluby pri organizovaní turistických akcií vzorne spolupracujú. Majú prepojené adresáre a tak sa pozvánka na akciu dostane k členom oboch turistických klubov, občianskeho združenia Návraty, ako aj k turistom zo Strážskeho. Ja síce žijem v okrese Sobrance, tu však neexistuje žiaden turistický klub, tak som sa pred pár rokmi prihlásil k Prvému michalovskému klubu slovenských turistov. Tentoraz som sa zúčastnil akcie organizovanej Najstarším michalovským KST Turista. Ak ste si všimli prívlastky v názvoch klubov (prvý verzus najstarší), okrem zdanlivého tromfovania sa v názvoch o žiadnych sporoch medzi turistickými klubmi neviem. Aj dnes sa naša trojica "prvých" zúčastnila akcie spolu s dvanástkou "najstarších". Na dnešnej spoločnej túre som konečne pochopil význam prívlastkov. My "prví" sme išli väčšinou vpredu ako prví, "najstarší" išli pekne pomaly, ako sa na najstarších patrí.
Keďže vojenské lesy boli sprístupnené verejnosti iba minulý rok, náš značkár si zobral na túru meracie koliesko. Ak sa nám podarí vybaviť u vojakov povolenie, chceli by sme z Jovsy cez Rakovský kameň až na hrebeň Vihorlatu vytýčiť značkovaný chodník. Ak by sa podarilo vytýčiť chodník aj po hrebeni pohoria od Vihorlatu na západ a z Klokočova na hrebeň, dali by sa organizovať okružné túry. To je však hudba budúcnosti, zatiaľ sme si aspoň odmerali vzdialenosti po najkratšej trase lesnými cestičkami z Jovsy na Rakovský kameň a ďalej cez Ostrý na hrebeň. Pri vstupe do vojenských lesov je zatvorená brána, prešli sme odomknutou bránkou.
Vpravo vedľa lesnej asfaltky sú bývale Jovsianske kúpele, bolo tam vraj 7 prameňov.
Po asfaltovej lesnej ceste sme išli z Jovsy po prvú lesnú križovatku. Nepokračovali sme vpravo smerom na Vihorlat a Kamienku, ani vľavo smerom na Pirnagov vrch, ale zlatou strednou lesnou cestičkou smerom na Rakovský kameň.
Vedľa cestičky bola nastražená táto obria pasca, radšej sme ju neskúšali.
Pár desiatok metrov sme sa presunuli po širšej lesnej ceste doľava a opäť sme vykročili cestičkou na sever.
Náš značkár neúnavne meral vzdialenosti v každom teréne. Od autobusovej zastávky v Jovse po vrchol Rakovského kameňa nameral 4 500 metrov pri prevýšení 380 metrov.
Toto je už hraničný priesek, tvoriaci hranicu vojenského obvodu Valaškovce.
A tu sme už pod Rakovským kameňom, už len naň vyliezť z pravej strany.
Kameň slúži aj ako cvičná stena michalovským horolezcom, na skale vidieť skoby.
Po krátkom odpočinku a rozhliadnutí sa po východnej časti Zemplínskej šíravy a obciach Jovsa a Poruba pod Vihorlatom sa ôsmi z nás rozhodli pokračovať v túre smerom k hrebeňu na vrch Ostrý (666 m n.m.)
Značkár vytrvale meral vzdialenosti, z Rakovského kameňa na Ostrý nameral rovný kilometer pri prevýšení 167 metrov.
To je už vrchol Ostrého, tvorí ho pozostatok kaldery.
Vyšľapali sme ešte pol kilometra na hrebeň pohoria.
Sme na hrebeni, na ďalších záberoch v pozadí vytrča vrchol Vihorlatu.
Napokon sa naša trojica "prvých" rozlúčila, dvojica pokračovala po hrebeni až ku Kyjovu a dole do Klokočova. Ja som sa spolu s "najstaršími" vrátil do Jovsy, kde som mal uschovaný bicykel na cestu domov.
