O tomto unikátnom moste som sa prvýkrát dozvedel pred dvoma rokmi zo série článkov Miroslava Svitka na portáli hiking.sk o jeho turistickom pochode po hraniciach okolo Slovenska. Pán Svitek išiel po slovensko - ukrajinských hraniciach smerom na juh až po rieku Latorica, prenocoval vo Veľkých Kapušanoch a na druhý deň sa presunul autobusom do Botian na opačnom brehu Latorice, aby mohol pokračovať v ceste po hraniciach. O lanovom moste cez Latoricu sa zmieňuje v tomto odstavci:
„Autobusom sme sa dostali do Botian, vystúpili sme pri kostole a vrátili sme sa kus na ObÚ. Starosta nám dal okrem pečiatky aj obecnú vlajku, na ktorej z druhej strany je mapa okolia a krátka história obce. Svojho času slúžil v Bratislave, na rote PS v Kopčanoch, ako pohraničník. Mohli sme napokon aj tu spať. Majú ubytovňu pre robotníkov v Čiernej nad Tisou, ktorá je teraz prázdna a sem sa dá z Ptrukše dostať po visiacom moste ponad Latoricu. Na mape to nie je nakreslené a keď som volal do Ptrukše, nevedeli o tomto ubytovaní. Škoda, mohli sme si ušetriť čas a ísť po zaujímavej trase. Z obce ide asfaltka k Latorici. Museli sme prejsť cez rómsku osadu. Trochu som rozmýšľal, či to risknúť, hlavne, keď sme videli Rómov s mačetou na oboch koncoch osady. Asi obecní policajti. Napokon sa nič nestalo, akurát že s nami kúsok išiel jeden, evidentne očakávajúci peniaze. Šli sme typickým lužným lesom. Minuli sme horáreň a prišli k ochrannej hrádzi, po ktorej sme pokračovali doprava. Neskôr sme z nej zišli a lesom prešli k lanovému mostu ponad Latoricu. Vraj voľakedy si takto skracovali ľudia z Ptrukše cestu za prácou na prekládkovej stanici. Pripadal som si ani v džungli a veru by som po tých rozpadajúcich sa doskách, držiacich na hrdzavých lanách asi ťažko prešiel. Aj Danica vyšla len kúsok a vrátila sa."
Keďže najjužnejšia obec okresu Michalovce, vklinená medzi ukrajinskú hranicu a rieku Latorica je jednou z posledných zemplínskych obcí, v ktorých som ešte nebol, urobil som si krátky výlet do Ptrukše a k Latorici. Snáď by som ešte zvládol tých 114 km na bicykli, no radšej som využil príležitosť a zviezol som sa s nákupuchtivou rodinou k hraničnému priechodu do Veľkých Slemeniec. Do Ptrukše sú to tri kilometre, po lanový most ďalšie dva, počasie bolo ideálne na krátky výlet. Vytlačil som si mapu, jedinú mapu so zakresleným lanovým mostom som našiel na českom Cykloserver.cz, čo ma vôbec neprekvapilo. Češi poznajú Slovensko lepšie, ako my Slováci, o tom som sa naposledy presvedčil na Kráľovej holi. Stretol som tam mladú dvojicu z Prahy, cestou do Telgartu mi popísali svoje túry, boli už takmer v každom kúte Slovenska.
Jediná prístupová cesta do obce Ptrukša je zo severu.
Hneď po vstupe do obce vidno jedno zo štyroch jazierok, zrejme pozostatkov slepých ramien rieky Latorica.
Jazierka prispievajú k peknému vzhľadu obce, ...
... ako aj pekná budova obecného úradu, ...
... evanjelický kostol, ...
... gréckokatolícky kostol ...
... a pekné nové domy.
Nájdu sa aj staré, neobývané domy, ...
... len obyvateľov akosi v nedeľu dopoludnia nebolo vidno. Po ceste tam som nevidel živej duše, po ceste späť iba jednu starenku za domom pri fóliovníku.
Zato hraničnu políciu som stretol dvakrát (resp. oni mňa). Prvýkrát hneď 200 metrov za dedinou, pýtali sa ma, kto som a kam idem, druhykrát tá istá hliadka, keď som študoval mapu na križovatke pri priechode ochrannou hrádzou Latorice. Prvého pol kilometra sa ide po asfaltovej ceste, ktorá zabočuje k prečerpávačke vody, ...
... ďalší kilometer po rozbitej ceste z betonových panelov, ...
Betonová cesta končí na križovatke pri priechode ochrannou pravobrežnou hrádzou Latorice.
Cesta po hrádzi vľavo vedie na štátnu hranicu.
Od hrádze po lanový most je to ešte pol kilometra po spevnenej poľnej ceste, vedľa ktorej sú jazierka.
Vľavo už vidieť Latoricu.
A tu je nenápadná neoznačená úzka odbočka k lanovému mostu (keby som nemal mapu, tak to možno prehliadnem).
Je to skôr lávka ako most, má šírku niečo cez meter, dĺžku 45 metrov, ...
... visí na cca 4 cm hrubých oceľových lanách.
Lávka sa hojdá, na bicykli by ňou prešiel len kaskadér.
Niektoré dosky sú prehnité ...
... iné prelomené, ...
... niektoré nové.
Zábradlie vypletené z drôtu vyzerá byť spoľahlivé, lávka je nad hladinou vody 4 -5 metrov.
Za lávkou ide cesta vpravo po prúde rieky 3 kilometre širokým lúžnym lesom do Botian ...
... a vľavo do Čiernej.
Ďalej som nešiel, ponáhľal som sa späť do Slemeniec. Pomaly chodiť neviem, tak som celý výlet absolvoval za dve a pol hodiny. Rodina bola ešte na druhej strane hraníc, hraničný priechod takmer prázdny, tak som si ešte odskočil na Ukrajinu. Všetky obchody som už pofotil pri svojej prvej návšteve Malých Slemeniec pred mesiacom, tak som na záver výletu urobil aspoň tieto 2 zábery:
