Hrebeň Vihorlatu sa tiahne východozápadne a rozdeľuje najvýchodnejší - zemplínsky región na severnú a južnú časť. Na Sninský kameň vedú turistické chodníky z južnej strany pohoria od Remetských Hámrov aj zo severu od Sniny a Zemplínskych Hámrov. Silvestrovského výstupu sa zúčastnili turisti z oboch smerov. Južná vetva začala výstup od parkoviska v lokalite Krivec pod Morským okom.
Po kilometrovom strmom výstupe sa nám otvoril výhľad na kráterové jazero Morské oko.
Po necelom kilometri cesty po západnom brehu jazera nasleduje opäť strmý výstup lesným chodníkom do sedla Tri table.
Do sedla ústi aj chodník zo severných Zemplínskych Hámrov, chvíľu sme sa tu zdržali, postretali sa tu aj starí známi.
Výstup zo sedla pokračuje po hrebeni až pod Sninský kameň.
Sninský kameň (1005 m n. m.) vznikol sopečnou činnosťou, na staršie treťohorné usadeniny sa striedaním sopečných výbuchov a lávových výlevov navŕšil mohutný sopečný kužeľ. Časom postupne dochádzalo k rozrušovaniu vrchu eróziou a mladý lávový prúd z tvrdých pyroxenických andezitov sa po odnose vyšších, ale menej odolných vrstiev objavil až na samom chrbte pohoria. Dnešný Sninský kameň, jeho rozpadavé bralá, to sú pozostatky tohto lávového prúdu.
Vrchol Sninský kameň to sú vlastne dva kamene. Východný, tzv. veľký kameň, je dlhý približne 60 metrov, široký 10 a vysoký cca 15 metrov. Malý kameň, vzdialený niekoľko desiatok metrov na západ, je trochu nižší, ale zato dlhší (okolo 100 metrov). Na oba kamene sa vystupuje po strmých železných schodíkoch. Po výstupe na veľký kameň sme pocítili silný vietor, ktorý nám v kombinácii s poriadným mrazom nedovolil dlhší pobyt na vrchole. Kým počas minuloročného Silvestra bolo údajne vidieť zo Sninského kameňa až vrcholky Vysokých Tatier, tentoraz sme nedovideli ani na necelých sto metrov vzdialený malý kameň.
A tu už schádzame po schodíkoch, aby sme sa v závetrí kameňa občerstvili a vystúpili na malý kameň.
Na západnom okraji malého kameňa je železný kríž, pod ktorým už bola zhromaždená väčšia skupina turistov a pod vedením katolíckeho farára z Vojčíc sa modlila a ďakovala Bohu za končiaci sa rok.
Po skončení modlitieb pán farár, údajne hlavný organizátor akcie, zaželal všetkým šťastný a požehnaný Nový rok a zavelil "A teraz vytiahnite fľaše!".
Keď si pán farár po akcii nasadil kuklu, uvedomil som si, že on bol ten tajomný "kukláč" pri výstupe. Bol mi nejaký povedomý, tak som sa doma pozrel na webstránku vojčickej farnosti. Zistil som, že som s ním bol na vrchole Vihorlatu 1.mája 2002, keď sa tam lúčil so svojimi farníkmi z Remetských Hámrov, kde slúžil 5 rokov.
Túru s nami absolvoval aj tento pes
Ešte sme sa rozhliadli po blízkom okolí, zbehli sme z kopca popri Morskom oku a utekali sme k silvestrovskému stolu.
V novom roku želám čitateľom blogov aj kolegom blogerom veľa šťastia a zdravia a kolegom turistom navyše dobré počasie pri napĺňaní ich krásneho koníčka!
