Ako som popísal v predchádzajúcom blogu, naša skupina michalovských turistov a študentov gymnázia vystúpila na Veľký Milič z maďarskej obce Pusztafala popri slovenskom jazere Izra. Po našom príchode na vrchol, 15 minút po dvanástej, už bola väčšina maďarských aj košických turistov prítomná. Úzky priestor hraničného pásma uprostred bukových lesov aj prístupové chodníky boli preplnené milovníkmi prírody.
Pár minút po našom príchode začali oficiálne príhovory a program stretnutia.
Pod betónovým stĺpom, označujúcom vrchol Veľkého Miliča, bolo na stoloch pripravené občerstvenie, pozostávajúce z chutných mäsových guliek a pečiva. Usporiadatelia nezabudli ani na kalíštek pálenky, takže bolo aj veselo. Postretávali sa starí známi, väčšinou však Košičania s Michalovčanmi, s Maďarmi sa dohovoril málokto.
Postupne sme sa odobrali po chodníku na juh, na maďarskú Bojovú lúku (tak nám to preložili, maďarský názov si nepamätám). Na dvoch miestach pri zostupe sa nám už ukazovala silueta hradu Füzér, kde sme prekrásnu a vydarenú sobotňajšiu túru končili.
No predtým nás ešte čakala Bojová lúka so šiestimi kotlami výborného maďarského gulášu. Nedali sme sa zahanbiť, boj nad gulášom sme vyhrali.
Nasýtení a spokojní sme zostúpili do dediny Füzér a vzápätí vystúpili na pekne zrekonštruovaný rovnomenný hrad. To však už bude predmetom poslednej - tretej časti môjho miniseriálu zo sobotňajšej túry.
