V noci pred výstupom napadalo nad Remetskými Hámrami 20 cm nového snehu. Cesta na parkovisko Krivec pod Morským okom patrí Štátnym lesom a tie cez víkendy zrejme nepracujú. Počas zastávky pri poľovníckej reštaurácii, v ktorej sme si objednávali 130 porcií gulášu, sa šoféri radili s miestnymi, či sa dostanú neodpluhovaným snehom na parkovisko. Napokon sa to rozhodli risknúť a dvom prvým autobusom sa to aj podarilo, vyšplhali sa po čerstvom snehu až na parkovisko. Náš tretí autobus už toľko šťastia nemal, cca kilometer pod parkoviskom ho začalo šmýkať a zostal stáť krížom cez celú šírku cesty. Všetci sme vystúpili z autobusu a skúsili ho potlačiť, ešte viac ho to však skrížilo. Rozlúčili sme sa so šoférom a nechali mu vyše štyroch hodín času na vyriešenie problému. Nemal to ľahké, nad Remetskými Hámrami žiadny telefónny signál nie je, tak sa musel dať na turistiku aj on a ísť pre pomoc peši do dediny cca 6 km.




Celým výstupom, aj okolo Morského oka, nás sprevádzala hmla, teplota sa pohybovala okolo nuly.


















V sedle Tri tably sme sa na chvíľu zastavili a počkali na oneskorencov.







































Viditeľnosť bola minimálna, takže vyhliadku do okolia sme si neužili. Po zväčnení skupiniek na malom Sninskom kameni sme sa presunuli na veľký Sninský kameň.
















Na Sninskom kameni tentoraz fúkalo, teplota niečo pod nulou, tak sme sa ani na tom západnom (veľkom) kameni dlho nezdržiavali a začali sme zostupovať. Pri zostupe nás dostihla vlna teplého vzduchu zo západu, drobné sneženie sa zmenilo na dážď. Žiaden autobus na parkovisku nebol, mobilný signál takisto, tak sme v daždi zostupovali po ceste až k autobusom, ktoré šoféri pre zlé počasie radšej presunuli do nižších polôh. Túra sa nám tak predĺžila, o to viac nám potom chutil guláš.