Pred ôsmou hodinou ráno sme zaparkovali v obci Slanec a po krátkom strmom výstupe sme obdivovali zrúcaniny Slanského hradu z 13. storočia.
Gotický hrad na kužeľovitom kopci, 23 km juhovýchodne od Košíc, často menil majiteľov. V roku 1601 sa stali vlastníkmi hradu Forgáchovci, ktorí dali hrad opevniť. Počas kuruckých vojen hrad opäť viackrát zmenil majiteľa a bol značne poškodený. Keď sa dostal k moci Juraj Rákoczi II, dal hrad podpáliť, odvtedy hrad pustol. Prvou stavbou na hrade bola trojpodlažná obytná veža. Pri prestavbe bola veža navýšená o ďalšie dve poschodia, najvyššie z nich malo obrannú galériu. Postupnou prestavbou nadobudol hrad charakter paláca, s kaplnkou na prízemí. Zachované profilové okno so stĺpikmi je zo začiatku 14. storočia.
Neďaleko hlavnej veže bola pristavená veľká kruhovitá veža, ktorej zvyšky sú zachované dodnes. Veža mala krakorcovú galériu v rovnakej výške, ako palácová galéria. Na prvé podlažie štvorpodlažnej oblej útočištnej veže s názvom "Nebojsa" sa dá vstúpiť po kamennej plošine. Nad prvým podlažím je ešte zachovaný kamenný strop, ostatné drevené medzipodlažia sú značne poškodené.
Z hradu sme zostúpili na červene značkovanú medzinárodnú európsku diaľkovú trasu E-3 (Atlantik - Pyreneje - Ardény - Krušné hory - Karpaty - Čierne more) a po lesnej ceste sme vykročili smerom na severovýchod.
Po trištvrtehodine rezkého pochodu sme si uvedomili, že by sme už niekde mali odbočiť z lesnej cesty doprava k železničnej výhybni Slančík. Tento úsek trasy je zle značený, nikde sme nezbadali odbočku z lesnej cesty, tak sme sa pustili cez les. Po necelej polhodine sme zbadali domček pri železničnej trati a prešli sme cez štôro koľají k železničiarskej búdke. Z búdky vyšla železničiarka, ktorá o červene značenom chodníku nič nevedela, tak išla zavolať kolegovi. My sme sa však medzitým zorientovali a pustili sme sa pomedzi koľaje smerom na Slanec. Pani za nami zakričala, že ideme správne, že chodník prechádza cez trať 900 metrov juhovýchodne.
Trať sme opustili pri výhybni Slančík ŠRT (širokorozchodná trať z Ukrajiny do Košíc) po asfaltovej ceste.
Po pol kilometri sa cesta napája na cestu zo Slančíka do Ruskova, odbočili sme doľava a po kilometri na ďalšej križovatke doprava, k lokalite Regeta. Tu sa okrem dvoch schátraných budov bývalej horárne nachádzajú masívne staré duby.
Od Regety pohľad späť na Slanský hrad, už je pekne ďaleko, takmer polovičku výstupu na Bogotu máme za sebou.
Turistický chodník pokračuje po asfaltovej cestičke k zverníku Črepník, kde sme sa posilnili pred ďalšou cestou.
Z Črepníka vedie chodník pekným bukovým lesom na Okrúhly vrch.
Pred Maliniakom sme odbočili z červenej značky na strmý chodník doľava, smerom na vrch Bogota.
Po štvrťhodinovom strmom výstupe sme vyústili na protismernú zákrutu cesty z Maliniaka na Bogotu. Je tu obrovská vyasfaltovaná plocha, na ktorej by sa mohli otáčať ťažkotonážne ťahače balistických rakiet, ako píše v článku Richard Poláček v http://hiking.sk/hk/ar/1437/dargovsky_priesmyk_bogota_slanec.html
Na bráne vojenského objektu s rozhľadňou a vysielačom je piktogram zákazu fotografovania, tak som radšej nefotil. Obišli sme okolo oplotenia, na opačnom konci ktorého je kopček s triangulačným bodom vrchu Bogota, 856 m n.m. Vrátili sme sa na vyasfaltovanú plochu, z ktorej by podľa Poláčka malo byť vidieť Vihorlatské vrchy, tie sme však pre opar nevideli.
Zato sme pri zostupe na rázcestie Maliniak videli "Aba Dablam", síce iba z mrakov, ale aj tak bol pekný.
A tu je už rázcestie Maliniak s insitnou Madonou s dieťaťom na strome, kde sme opustili červenú TZT E-3 a vydali sme sa rozrytou lesnou cestou po zelenej TZT č. 5890, vedúcou do Zemplínskej Teplice.
Tu sme už zostupovali po hranici CHKO Krčmárka.
Vyšli sme z lesa, pred nami už vidieť Zemplínsku Teplicu.
Je niečo po tretej popoludní a už nás čaká len záverečný 26. kilometer túry od vstupu do dediny po krčmu, kde si dáme zaslúžené pivko a počkáme na našich obetavcov Tomáša a Janka, kým sa zvezú autobusovým spojom do Slanca a pristavia nám svojich tátošov.
