Zo Zborova sme sa presunuli do Bardejovských kúpeľov, kde sme mali zabezpečený nocľah s polpenziou na 2 noci a zopár procedúr. Podarilo sa nám provizórne zaparkovať neďaleko hotela Astória, kde bola naša recepcia, ubytovanie sme mali zaistené vo Ville Lujza. Bratia išli s papiermi na recepciu, ja so sestrou sme čakali v aute. O 10 minút sa brat vrátil s tým, že na recepcii si všetci osobne musíme vypísať tlačivá s rôznymi údajmi včítane dátumu očkovania, COVID-pasy ich nezaujímajú.
Po splnení požadovaných náležitostí sme dostali kľúče od izieb, horšie to však bolo s parkovaním. Poslali nás vybaviť si parkovanie na iné miesto. Dotyčná pani sa 10 minút sťažovala, ako je pracovne preťažená, že prečo nás posielajú za ňou, napokon nám však za 5 minút vybavila parkovanie na opačnom konci kúpeľov, na veľkom parkovisku. Bolo však ešte aj u nej potrebné vypisovať papiere. Byrokracia ako vyšitá. Kým sa bratia vrátili od zaparkovaného auta, uplynulo od nášho príchodu do Bardejovských kúpeľov asi poldruha hodiny, takže už bol čas, určený na večeru v ďalšom hoteli. Po večeri sme sa rozhodli ísť na pivo mestskou dopravou do Bardejova. Bardejovské námestie bolo na naše prekvapenie okolo 19. hodiny ako vymreté, ešte aj v reštaurácii v centre, do ktorej sme zašli na pivo, nebolo ani nohy.
Na ďalší deň ráno sme sa prešli po kúpeľoch. Keďže súrodenci mali objednané nejaké kúpeľné procedúry a ja takýmto aktivitám neholdujem, zobral som si z domu tablet. Na moje veľké prekvapenie na rozdiel od Novej Sedlice na konci sveta a iných miest nášho ubytovania v priebehu týždňa, vo Ville Lujza nie je wifi - pripojenie. Recepčná mi povedala, že sa môžem pripojiť u nich vo vestibule pri recepcii hotela Astória, samozrejme v rúšku, za čo som sa jej pekne poďakoval.
Mal som dostatok času, tak som si dôkladne prezrel najstarší skanzen na Slovensku (1965) - Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských kúpeľoch. Tvorí ho 30 objektov tradičnej ľudovej architektúry zo severného Šariša a severovýchodného Zemplína.
Skanzenu dominujú 2 drevené chrámy z neďalekej dediny Mikulášová (1730) a z dediny Zboj v Uličskej doline (1766).
K exponátom mimoriadnej hodnoty patrí vrták na vŕtanie drevených vodovodných rúr hnaný vodným pohonom z 18. storočia.
Vzácna je aj valcha na výrobu súkna z roku 1888.
V skanzene nájdete aj kováčsku vyhňu, ...
... včelín s úľom z roku 1691 (veľký drevený vpravo hore), ...
... sýpky, ...
... stodoly, ...
... zvonice, ...
... a samozrejme obytné domy ...
... z Petrovej, ...
... z Richvaldu, ...
... z Kračunoviec, ...
... z Bardejova, ...
... a z Fričky.
Najnovším objektom v skanzene je funkčná poľná hrnčiarska pec, postavená v roku 2019.
Foto: Magdaléna Serbáková , Ján Serbák
