Zaparkovali sme v blízkosti červene značkovaného chodníka, tiahnuceho sa po hrebeni Slánskych vrchov.
Dve hodiny sme stúpali smerom na sever až po rázcestie Pod Šimonkou.
Pri záverečnom polhodinovom výstupe na Šimonku sme miestami prechádzali cez zvyšky snehu.
Chodník tu už bol zaplnený nielen ľuďmi, ale aj ich štvornohými miláčikmi.
Z čistiny pri chodníku bol pekný výhľad na stožiar vysielača Dubník, ako aj na Makovicu (vľavo).
V pozadí vidieť 30 km vzdialené Košice.
Pod vrcholom Šimonky som dostihol oficiálneho šibača, šibajúceho na chodníku predčasne zostupujúce turistky.
Šibačka pokračovala na vrchole, korbáč však bol o meter kratší, ako minulý rok, už aj tu sa prejavila kríza.
Keďže fúkal studený vietor, na vrcholovom priestranstve sa turisti dlho nezdržiavali.
Viditeľnosť bola perfektná, bolo vidieť aj 120 km vzdialené Vysoké Tatry.
So zavýjajúcim vetrom zápasili aj dvaja gitaristi.
Skupinky sa ešte pofotili a dali sa na zostup.
Zastavili sme sa skonzumovať veľkonočné zásoby v závetrí pod Šimonkou na lúčke zvanej Grimov Laz.
Odchádzali sme späť k autám spokojní s vydarenou akciou. Na záver Veľkonočných sviatkov sme si rozhýbali údy, nadýchali sa čerstvého horského vzduchu a zhodili nejaké to kilečko.
