Na Morskom oku sme často, preto sme sa nezdržiavali a hneď sme sa dali na výstup po strmom lesnom chodníku na Sninský kameň. Po chvíli stúpania som zistil, že vnučka - športovkyňa (školská majsterka Slovenska v hádzanej) na deda - starého turistu ešte nedorástla, tak som radšej zvoľnil tempo. No aj tak sme trasu, značenú na jeden a pol hodiny, prešli za hodinu. Prvá, dlhšia a náročnejšia časť výstupu končí v sedle Tri table, kde bola ešte pred siedmimi rokmi turistická útulňa s pričňami, pieckou, pár kuchynskými nádobami a výstupovou knihou so zaujímavými zápismi. Pred štyrmi rokmi som tam už útulňu nenašiel, teraz som tam zase objavil nový umelecký objekt - kameň so zaujímavo vytesanými reliefmi zo severnej aj južnej strany.
Zo sedla Tri table sa vystupuje po hrebeni, ...
... z jedného miesta výstupu je pomedzi stromy vidieť aj Morské oko.
Tesne pod vrcholom výstupu, medzi dvoma Sninskými kameňmi, je rozcestník, turistický náučný chodník pokračuje na sever do Sniny popri Sninských rybníkoch a na severozápad vedie chodník do obce Zemplínske Hámre.
A tu sú už železné schodíky na vyšší východný Sninský kameň (zo severnej strany).
Prepotené tričko som si prezliekol pod schodíkmi, predpokladajúc, že hore na kameni bude fúkať. Na moje prekvapenie hore bolo takmer bezvetrie, prihrievalo slniečko a viditeľnosť bola fantastická.
Po piatich minútach nášho vytešovania dorazila na vrchol jedna zo skupiniek, ktoré sme počas výstupu predbehli.
Občerstvili sme sa, prešli po kameni širokom okolo 10 metrov, dlhom 50 - 60 metrov, so zvislými stenami, vysokými približne 15 metrov.
V pozadí vidieť Vihorlat, najvyšší vrch Vihorlatských vrchov (1076 m n.m.).
A tu je pohľad na najväčšie jazero Vihorlatských vrchov Morské oko, reálny ...
... a priblížený.
Pohľad na sever na mesto Snina (v pozadí sú Bukovské vrchy) ...
... a na východný hrebeň (v pozadí Nežabec).
Sninský kameň (1005 m n. m.) vznikol sopečnou činnosťou, na staršie treťohorné usadeniny sa striedaním sopečných výbuchov a lávových výlevov navŕšil mohutný sopečný kužeľ. Časom postupne dochádzalo k rozrušovaniu vrchu eróziou a mladý lávový prúd z tvrdých pyroxenických andezitov sa po odnose vyšších, ale menej odolných vrstiev objavil až na samom chrbte pohoria. Dnešný Sninský kameň, jeho rozpadavé bralá, to sú pozostatky tohto lávového prúdu.
Vrchol Sninský kameň to sú vlastne dva kamene, ten druhý, vzdialený niekoľko desiatok metrov na západ, je trochu nižší, ale zato dlhší (okolo 100 metrov). Tu je pohľad na druhý (malý kameň).
Aj na malý kameň sa dostanete po schodoch (tentoraz z južnej strany).
Na jeho západnej strane je postavený kríž.
Pohľad na Sninu z výčnelku za krížom.
Pohľad na severozápad, v pozadí je obec Zemplínske Hámre.
Aj Vihorlat sa pod iným uhlom pohľadu javí trochu ináč, ako z veľkého kameňa.
Pohľad na Sninu trochu zakrývajú stromy a kríky, ktorých je na malom kameni viac.
A ešte pohľad z malého kameňa na veľký.
Janka mi zapózovala na výčnelku malého kameňa ...
... aj pod kameňom.
Pri návrate sme na Morské oko zbehli za polhodinu, za ďalšiu štvrťhodinu na parkovisko, kde nás prekvapilo 27 zaparkovaných áut (pred našim výstupom ich tam bolo iba 5).
A čo povedať na záver? Na pekný výlet niekedy stačí zájsť si pár kilometrov z domu. Čím som starší, tým viac sa mi páči doma na Slovensku. Pochodil som toho v živote dosť (bohužiaľ bez fotoaparátu), aj tak polovičku Slovenska nepoznám. Netúžim po zahraničných dovolenkách, ak mi zdravie poslúži, chcel by som ešte s fotoaparátom pochodiť celú našu krásnu vlasť.
