Naša početná turistická výprava po piatkovom ubytovaní v najvýchodnejšom zakarpatskom mestečku Jasiňa pri večeri riešila dilemu. Podľa pôvodného plánu sme mali v sobotu vystúpiť na najvyšší vrch Ukrajiny Hoverlu (2061 m n.m.) a v nedeľu na najvyšší vrch Svidoveckej poloniny Bliznicu (1881 m n.m.). Predpoveď počasia bola jednoznačná. V sobotu malo byť pekne, v noci mal prísť dážď a pršať malo aj v nedeľu. Skúsený šéf výpravy Ivan navrhoval zmeniť poradie výstupov. Polonina Svidovec a najmä jej najvyššia časť Bliznica poskytuje za pekného počasia pohodový prechod časťou hrebeňa od strediska Drahobrat, so zostupom do dediny Kvasy. Celý hrebeň má mäkký rašelinový povrch, posiaty množstvom čučoriedok a brusníc, na ktoré sa väčšina z nás tešila. Z hrebeňa sú za pekného počasia nádherné výhľady a za sucha sa po ňom chodí, ako po perzskom koberci. Ak by sme na Bliznicu išli v nedeľu, nebude nič z krásnych výhľadov, ani z čučoriedok. Mnohí z nás prišli na zájazd najmä kvôli výstupu na najvyšší ukrajinský vrch Hoverlu, preto sa im navrhovaná zmena nepáčila. Napokon rozhodla okolnosť, že Ivanovi sa ponúkli domáci prepravcovia, že nás v sobotu ráno odvezú na nákladných autách z ubytovne až do lyžiarskeho strediska Drahobrat (10 km po ceste cez siahodlhú Jasiňu a ďalších 8 km po lesnej ceste na Drahobrat). Na Hoverlu sa vystupuje z východnej strany, najprv by sme sa museli autobusom prepraviť cez Jablonický priesmyk do Vorochty v Ivano - Frankovskej oblasti a následne k vstupu do národného parku. Šofér nášho autobusu s nízkym podvozkom si na katastrofálnu osemkilometrovú cestu k športovému stredisku Zarosľak (východisková základňa pre výstup) netrúfal a odvoz terénnymi autami sme nemali zabezpečený.
V sobotu po raňajkách sme sa posadili do troch pristavených nákladných áut so skriňovou nadstavbou a pohodlným sedením.
Za hodinu sme boli na rozhraní lesa a lúk, v rozsiahlom stredisku Drahobrat. Ivan nám dal inštrukcie k túre a vyrazili sme popri chatách a vlekoch na hrebeň Svidovca.
Pod hrebeňom sa objavili prvé brusnice a čučoriedky, v nižších polohách bolo všetko vyzbierané. Počasie bolo nádherné, ukázali sa pekné výhľady do okolia.
Vyšli sme na prvý zubatý kopec a pokračovali sme po hrebeni na druhý, kde sa pásli ovečky.
Nasledoval výstup na hlavný vrchol Bliznice.
Na ďalšej trase po hrebeni bolo niekoľko pomníčkov.
Jeden z vedľajších vrcholov Bliznice. Do Kvasov nám ešte zostáva prešľapať 9 kilometrov.
Času sme mali dostatok, často sme sa zastavovali pri zrelých čučoriedkach a zrejúcich brusniciach, ktorými sú pokryté celé hrebene polonín.
Pri pokračovaní v hrebeňovke sme stretli jediných turistov v protismere, o chvíľu aj terénne auto a neskôr motorku.
Tu medzi čučoriedkami a brusnicami, na mäkučkom trávnatom koberci sme počkali na zaostávajúcich kolegov.
Pár kilometrov nad dedinou Kvasy je celá osada hospodárskych budov (maštalí), väčšinou už zrejme nepoužívaných.
Čakal nás už len zostup do dediny po nepríjemnej kamenistej ceste, kde sme počkali na oneskorencov a autobusom sa prepravili na ubytovňu. Túra sa vydarila, počasie sme mali ideálne. Cestou sme sa ešte zastavili pri drevených kostolíkoch, ale o tom som už písal v predchádzajúcom článku.
Foto: Ján Serbák a Ján Trembáč
