Jasné London Eye. To bude to pravé pre nás. Ku mne s kamoškou sa pripojilo ešte pár ľudí z autobusu. Všade okolo sa pohybovali policajti a všade samé sirény.
„Dobre decká. Je tu prísna bezpečnostná kontrola. Takže kto máte nejaké nožíky dajte mi ich. Niečo s nimi vymyslíme.“ Oznámila delegátka, ktorá sa rozhodla, že pôjde s nami. A tak pár ľudí nahádzalo nožíky do igelitky a nastalo rozhodovanie, čo s nimi.
Schovať na WC-ku. Veď tam sa im nič nestane. Lenže keď stretne policajt chalana s plnou taškou nožíkov, tak to už nevysvetlí.
Pôjdeme na dva krát. Ale zas to bude nadlho....
„Ochrankár povedal, že si ich môžme s kľudom odložiť u nich a potom nám ich vrátia.“
No tak problém by bol vyriešený.
Ha. To sme si len mysleli.
Ochrankár otvoril tašku a zavolal si k sebe dvoch ľudí. A vtedy sa to začalo. Povedal, že to sú určite ilegálne držané zbrane a pozeral na nás ako na najväčších teroristov. Decká s ruksakmi si bežne odkladajú zbrane hromadného ničenia policajtom. To dá logiku.
Nás poslal povoziť sa a povedal, že volá políciu a že sú „arrested“.
Za nožík z Poľska, ktorý mal po bokoch nejaké ostne či čo to. V Anglicku zakázaná zbraň. To ale ten chalan nemohol tušiť, lebo on patril k druhej polovicu zájazdu, ktorá zrejme vďaka pani profesorkám nedostala žiadne pokyny. Jednoducho im povedali kedy ide bus a dovidenia.
My sme sa vozili a žalúdky sme mali ako hrášky. Nebolo to adrenalínom z kolotoča, ale adrenalínom z ochoty a príjemného prístupu. Čo s ním akože bude? To ho len tak zatknú, lebo si chcel odložiť dobrovoľne nožík, po tom, čo sa ponúkli, že im ich postrážia?
Nie. To je len zlý žart. Oni naozaj len srandujú. Urobia bububu a potom ho pustia.
Houby. Anglické vtipy sú divné. Z vrchu kolotoča sme videli, ako naozaj prišlo policajné auto a chalana aj s delegátkou naložili dovnútra. To je jedno, že po uliciach sa túla milión zlodejov a feťákov, hlavne, že zatkli toho pravého. Vtedy sme už mali ozaj nervy v pr...li.
Bolo nám ľúto toho chalana a boli sme nahnevaný, lebo robia z komára somára. Nepovedali sme ani slovo. Čo keď nás zatknú, lebo sme vyzradili štátne tajomstvo? Po slovensky...
Po chvíli k nám dojde kamarát. „V Eurotuneli horelo. Vraj ho otvoria až o týždeň. Nie je to ten, ktorým sme mali ísť domov, že?“
Ale je.
Po dvoch hodinách bezduchého túlania sa sme stretli delegátku. Chalana vypočuli a povedali, že normálne by mu dali zákaz vstupu do krajiny na 5 rokov, ale vedia, že sme prišli v mieri a preto to nebudú riešiť. Ó, koľká to milosrdnosť....
Prečo takto nemohol reagovať aj ten policajt na London Eye nechápem. To, že nám úplne zbabrali výlet po Londýne je pre nich nepodstatné. To, že tomu chalanovi ubral aspoň tri roky života tiež. A čo z toho mali?? Ja neviem asi tú možnosť zahrať sa na Jamesa Bonda.
„A ako sa pôjde domov? Trajektom....Ale koľko naňho budeme čakať sa ani neodvážim povedať“
Boli to len úbohé tri hodinky. Nič oproti tomu ako sme sa pokúšali trafiť z jednej ulice do Hyde parku a traja ľudia ani nevedeli, čo je to Hyde park a policajt nevedel cestu. Síce to bolo len o tri ulice ďalej, ale možno sa bavil na tom ako blúdime....
Ja neviem. Ja asi nikdy nepochopím anglické vtipy.
