Keď toto nie je diskriminácia , tak čo potom.....

Prišlo leto. Potrebujem nové veci ,lebo zo starých som vyrástla. Lenže v každom bežnom obchode dostanete maximálnu veľkosť L. Keď sa už aj nájde XL je to väčšinou presne to isté ako L.Len aby sa nepovedalo ,že nemajú. Vždy si to najprv priložím a porovnám ,aby som nestrácala čas.To si akože nejakou autosugesciou vsugerujem,že XL určite oblečiem aj keď je to to isté ako L? Skúsila som sa spýtať na ešte väčšie a slečny predavačky sa na mňa pozerali ako na slona v župane. Dovolila som si ich totiž prerušiť v dôležitom rozhovore o Ordinácií v ružovej záhrade. Ó , aká som hlúpa. Dokonca som si dovolila pozrieť tričko a ona ho musela po mne zložiť. No dobre ,že mi nedala košíkom po hlave. Česť zopár výnimkám. S nádejou som sa teda vybrala do drahších obchodov ,že tam snáď niečo nájdem , ale nebude to lacná záležitosť. Nič . Od XS po L. Nohavice som nenatiahla ani na ruku.Jedna pani v tom obchode mala správnu pripomienku:"A pre zdravých nemáte???"
Som teda odkázaná na molet líniu??Moje BMI je niečo okolo 23 , čo nie je ani nadváha. Keď konečne niečo nájdem som taká rada , že už sa ani nepozerám nato ,či je to in alebo nie. To už plnšie ženy nemôžu mať pestrý výber bez starostí? Myslím tým ženy , ktoré nepatria ani do molet línie ani do klasických obchodov. Podľa mňa nie som tučná. Za pol roka som dokázala schudnúť osem kíl. No moje sebavedomie absolútne zničí pomyslenie na nákupy a nato , ako sa snažím do niečoho pekného vpratať. Niekto hovoril ,že vychrtliny nie sú v móde. Na ktorej planéte žil??
U našich juhozápadných susedov je to celkom inak. Rozhodla som sa navštíviť Parndorf. Ani nehovorím koľko nervov a presviedčania ma to stálo ,aby ma tam ocino nakoniec zobral. Psie oči nakoniec zabrali ,ale išla som tam s rovnakými obavami ako do našich obchodov. Mňa jednoducho neláka predstava osem hodín behať ako splašená hus a hrať sa na americkú blondínku, ktorá má toľko tašiek , že jej priateľovi vykúka ledva hlava. Prišla som a hneď v prvom obchode som uvidela krásne veci. Keď som spýtala na veľkosť , ochotne mi ju predavačka podala a stála pri mne ako moja osobná nákupná asistentka. Podala mi aj veci na kombinovanie .Bola som prekvapená. Niekto si zrejme chce svoje peniaze zaslúžiť a neberie to len tak ,že veď peniaze potrebujem. Odchádzala som odtiaľ taká spokojná , ako ešte zrejme nikdy. Mala som veľa možností a nakoniec ceny boli skoro rovnaké , ako tu. Možno aj lacnejšie. No čo tie osoby ,ktoré tam ísť nemôžu??? Nepatrí to ani k môjmu štandardu.Sú odkázané na nákupné maratóny plné neochoty,stresu a vyprázdňovaniu peňaženiek za nič. Úprimnú sústrasť milé neanorektické a zdravé kolegyňe.