Aj srdce je len sval. A rodina iba slovo.

Konečne je leto ako má byť. A keď konečne prišli letné teploty, všetci začali nadávať. V tomto teple sa nedá existovať, vypnite už kúrenie a podobne, namiesto radosti, že sa môžu schladiť. Ale aj na mňa, šíritela radosti, doľahol smútok
.
Po jesennej únave, zimnom útlme a opäť jarnej únave, doľahol na mňa letný smútok. Nostalgicky spomínam na to, čo sa zmenilo.
Zarobila som si peniaze, ale moja rodina stále nemá to, čo by chcela.
Zabávala som sa, ale skutočných priateľov okolo mňa akosi ubudlo.
Schudla som, no nenabrala som odvaho dať sa do kraťasov a sebavedome kráčať popri ľudoch.
Najviac ma však mrzí, že som stratila rodinu. Tú pokrvnú. Nie nezomreli. Síce sme na mŕtvom bode, ale oni si ďalej veselo chodia po svete akoby nič. Človek, ktorý tvoril významnú časť môjho detstva, sa ukázal v pravom svetle. Poohováral mojich rodičov aj mňa a potom mi s úsmevom otvoril dvere. A ja blbá som naletela. Na hru menom ideálna rodina. No oči sa mi otvorili bohužiaľ až príliš neskoro. No lepšie neskoro ako nikdy. Za všetkým bola závisť. A možno len jednoducho zlo, len ja si to stále nechcem pripustiť. Ako mi niekto kto mi celé roky otvorene hovoril, že ma ľúbi dokázal bodnúť nôž do chrbta? Prečo práve rodina?

Celý rok chodím okolo ich domu a stále verím, že sa mi to len zdá. Verím, že u nich môžem bezstarostne zazvoniť a cítiť sa ako doma. Vždy, keď toho človeka uvidím, stúpne mi tlak a adrenalín. Chcela by som si všetko vybaviť. Ako dospelá. Ale zatiaľ sa len obchádzame, lebo pri osobnom kontakte by mohlo dôjsť k úrazu. Ja sa len čudujem, ako ten človek môže pokojne spávať, keď zničil to, čo sa nazýva rodina. Bolo by to iné, keby ma sklamal frajer, ako keď ma sklame rodina. Navyše tá ctená osoba vysiela na nás také negatívne myšlienky, že mám strach, že sa ráno nezobudím.

Väčšinou som silná a poviem si, že sa na takú rodinu môžem vykašľať. Aj rodina je iba slovo a moju rodinu tvoria priatelia a hlavne otec s mamou, ktorí pri mne stáli vždy a vždy aj budú. Mám skvelých rodičov a niekto nemá ani to. Ako sa môžem sťažovať? Trápi ma, že som celé roky žila v klamstve a bohužiaľ spomienky sa nedajú zmazať tlačítkom DELETE.

A zrazu sa to všetko spustí a deň stratí farbu. S ničím nie som spokojná. Aj tento článok som prepísala osemkrát a viem, že stále je nanič. Po líci sa mi kotúľa daľšia slza, no hneď ju utriem. Neoplatí sa plakať pre niekoho, kto si to nezaslúži. Okrídlená veta pri rozchodoch. No ja mám za sebou rozchod s rodinou.

Ale každá „depka“ ma posilní. Len ma to občas tak prepadne.

No nemám ja úžasnú narodeninovú atmosféru?