Najvtipnejší piatok trinásteho.......

Piatok trinásteho. Nie som poverčivá, čiže normálny deň . Nejdem do školy, tak som patrične nadšená. Nechápem poverčivosť. Sú to iba obyčajné výhovorky. A napriek tomu sa mi stalo toto:

Išli sme otcom odviesť mamu do práce. Sedela som vpredu.Naše úžasné auto nemá centrálne zamykanie, ale dokáže obehnúť aj Audi Q7. Síce iba na ťahači, ale dokáže.A vďaka feťákom v hlavnom meste máme aj iné úpravy na aute. Napríklad vodičove dvere sa dajú zvonka otvoriť, no uzamykateľné sú iba z vnútra.Zadné dvere zase z vonka nejdu otvoriť. Páni zlodeji nám urobili tuning. To znamená, že niekto musí počkať, kým ostatní vystúpia, postláčať všetky „cuplíky“ a auto zamknúť. Teraz bol rad na mne.

Kým mama vystupuje, ja sa už načahujem, že ich zavrem. V tom som len počula niečo puknúť. „Aha! Už viem, čo puklo,“ sucho som poznamenala.
„ Ocino... Ja mám prst vo dverách.“

No a vtedy sa začala tá sranda. Mama od ľaku vysypala na zem celú kabelku a pokúšala sa otvoriť dvere. Ja som sa namiesto boja s dverami smiala. Naozaj som sa rehotala ako zmyslov zbavená na tom, ako mama stresuje a otec sa pokúša otvoriť dvere. Bolo to veľmi vtipné. Alebo mi od bolesti preplo. Keď sa otvorili dvere a ja som vytiahla z dverí to niečo, čo vyzeralo ako mrkva tak som sa zase smiala.
„Dobre. To by sme mali.Auto je zamknuté. Ahoj mami! My ideme ešte niečo kúpiť.“
V obchode som si na prst priložila mrazenú zeleninu a ešte som aj mala zdravú večeru.

A na druhý deň tiež bola sranda. Na röntgene som si so sestričkou spievala Michala Davida a zvučku zo Speedyho Gonzalesa, lebo v duete sa jej lepšie spieva. Potom sa ma doktor pýtal, či si neviem vymyslieť lepší darček k narodeninám a zakončili sme to debatou o eurách.

Ešte som nikdy nemala nič tak vtipne zlomené.Piatok trinásteho? Nie. To som sa len ja netrafila a moja mama áno. :)