Venované človeku s veľkým, občas uboleným srdcom. Miroslavovi Mihálkovi k jeho narodeninám, ako darček, ktorý siaha o trochu hlbšie, než do vrecka. Do mojej duše.
V lete je v továrni na výrobu alko aj nealko nápojov vždy zhon. Každý sa rád osvieži počas dňa a horúce letné večery strávi pri pohári dobrého vína. Všetci sa ponáhľali, aby náklad dodali do obchodov načas.
A tak sa stalo, že v bedničke s minerálkou sa ocitla fľaša šampanského. Uvedomovala si, že ich čaká dlhá spoločná cesta, nuž sa s nimi spriatelila. Vedela, že sú iné, menejcenné, ale pred nimi sa tvárila, ako jedna z nich.
„Viete, nemyslím si, že nás sem správne uložili. Mali by sme sa všetky premiestniť, čo najviac na dno. Bude to omnoho pohodlnejšie,“ zahlásila fľaša šampusu a minerálky ju ochotne poslúchli. Nečakali pomoc od niekoho tak vznešeného a boli veľmi radi, že sa mohli popýšiť takýmto priateľom. Minerálky si však v tom nadšení nevšimli, že šampanské zostalo na vrchu. Prišla búrka a nákladiaku sa tvorili kaluže vody. Bednička začala presakovať. Samozrejme, že odspodu.
Prišiel ten slávny deň, keď sa bednička s nápojmi konečne dostala do obchodu. Na jeden regál vyložili minerálky spolu so šampanským. Cítilo sa trochu dotknuté, že nie je medzi svojimi, ale svoje miesto pri minerálkach si rozhodlo vylepšiť.
„Poďte! Posunieme sa viac dozadu. Ľudia si nás nevšimnú a my zostaneme dlhšie spolu.“ Minerálky si cenili, že šampus chce zostať s nimi a tak poslúchli. Boli otočené chrbtom k ľuďom a žiadna z nich si nevšimla, že šampanské sa vysunulo, čo najviac dopredu.
„Medzi nimi celkom zaniká moja výnimočnosť! Mňa by mali obdivovať. To ja som plná žltkastého sektu, bubliniek a exkluzivity.“ A skutočne to tak aj bolo. Zatiaľ, čo sa minerálky tlačili vzadu mysliac si, že šampus je niekde medzi nimi, on si užíval obdiv ľudí. Netrápilo ho, že sklamal priateľov. Obdiv mu jednoducho robil dobre.
Človek kráča zamyslený uličkou a nič si nevšíma. Hlavu má sklonenú a okolo šampusu prejde bez povšimnutia. Zrazu sa strhne. Zabudol na niečo zo svojho zoznamu. Pri prudkej otočke mu nákupný košík z celej sily vrazil so regálu s nápojmi. Zatiaľ, čo minerálky vzadu pocítili jemné chvenie, fľaša šampanského náraz neustála. Zrútila sa na zem a rozbila sa na márne črepy. Minerálky sa hneď pribehli pozrieť na okraj regálu, čo sa stalo.
Pri pohľade na zem zistili, že chyba sa nestala pri nakladaní fliaš, ale pri ich plnení. Na zemi totiž nebol rozliaty žiadny žltkastý nápoj plný exkluzivity a bubliniek, ale priezračná voda. To, že zákazníci boli na to vopred upozornení netušil nikto. Ani samotné „šampanské.“
Povrch je pre povrchných.
Vodu káže,
Víno pije, ale koho vnútro skorej zhnije?
