Začalo to celé tým, že som surfovaním po Internete na istej sociálnej sieti natrafila na „fotečky" z príprav na „halloweensku párty". Strašidelné masky, dobré kostýmy, úžasny makeup, ktorý by mohol závidieť hociktorý profesionál. No a samozrejme úžasny nadpis „Dnes bude zábava!". Nechcem nikomu brániť v urvaní si kusu nočného šťastia, ale pripadalo mi to veľmi zvláštne.
Staršie generácie sa snažia viesť mladých k uctievaniu tradícii, chodeniu na cintorín a zapaľovaniu sviečok. Bohužiaľ, väčšina to berie ako nevyhnutné rodinné stretnutie, ktoré treba jednoducho prežiť a ísť sa baviť ďalej, užívajúc si voľné dni. Nikoho zvyčajne ani nenapadne, že sú to sviatky o živote a smrti a o tenkej hranici medzi nimi. Za maskami zombie a upírov nevidia žiadne posolstvo. Nechcem ale všetkých hádzať do jedného vreca, našťastie sú aj výnimky.
Ďalšou vecou, ktorá zaráža, je množstvo halloweenskeho propagačného materiálu v obchodoch. Gýčová výzdoba vo všetkých možných farebných kombináciach (občas aj takých nad ktorými sa pozastaví rozum každého normalného človeka), akciové ponuky, jedlo a ešte kopec produktov, ktoré by sa akoby do sveta snažili zakričať „kúp si ma, aj keď ma vôbec nepotrebuješ". Nemusíme sa predsa vo všetkom snažiť dobehnúť Ameriku, oni majú svoje tradície a my svoje. Samozrejme, je super, že dochádza k kultúrnej výmene, ale určite by nemala byť až natoľko rázna.
Nechcem povedať, že masky a párty, spojené s Halloweenom sú niečo zle. Aj to má niečo do seba a myslím si, že ísť sa zabaviť s tým, že si prezlečený za niekoho iného je fajn. Taktiež si myslím, že napríklad vyrezávanie tekvíc je naozajstné umenie. Ale mám nedobrý pocit z toho, že tradičné uctievanie zosnulých sa stáva iba dátumom v diároch marketingových poradcov, kedy na trh pustia novú várku produktov, ktoré „nevyhnutne potrebujeme mať pre najlepšie strávenie týchto dní" a časom pre mladých, kedy sa určite treba ísť zabaviť, lebo je to jednoducho sranda.
