Peniaze zo spotrebnej dane na cigarety len z časti pokrývajú náklady štátu v sektore zdravotníctva, ktoré sú určené na boj s chorobami, ktoré fajčenie priamo spôsobuje. Na zvyšok sa skladáme my nefajčiari v podobe našich daní.
Pre štát ako taký by bolo prinajmenšom ekonomicky výhodnejšie mať zdravých občanov v dobrej kondícií, schopných pracovať. Štúdie jednoznačne dokazujú súvislosť medzi ochoreniami napríklad dýchacích ciest, či kardiovaskulárnymi ochoreniami a fajčením.
Prečo sa však o tom tak mlčí? Prečo štát nekoná radikálnejšie, keď každý, kto kedy sedel vo vláde vie, že štát by zákazom fajčenia nemohol stratiť? Bez dôkazov je ťažko niečo tvrdiť o silnejúcej loby výrobcov cigariet, ktorí by určite nemali problém nakloniť si nejakého toho hlasujúceho fajčiara. A možno aj nefajčiara.
Aj strach, z toho, že by vznikla rýchla diera v rozpočte, v ktorom by chýbali spotrebné dane z cigariet, zohráva pravdepodobne určitú rolu. Výpadok príjmov by bol predsa okamžitý, ale ozdravovanie obyvateľstva by trvalo niekoľko rokov, ak nie desaťročí.
Samozrejme sú tu aj iné faktory, prečo sa k tomu naša vláda, ale aj vlády iných krajín doteraz neodhodlali. Ľudia z oboch táborov sa hádajú za svoje pravdy a často krát si nevedia prísť ani na meno.
Sám by som nevedel, na ktorú stranu barikády sa pridať. Niekoľko rokov som bol tuhý fajčiar a teraz som protivný fajčiarsky abstinent, takže sa viem vcítiť do kože fajčiarov, ktorým by chcel niekto zo dňa na deň zakázať fajčiť.
V posledných týždňoch či mesiacoch sa o tejto problematike napísalo ozaj mnoho a mojim cieľom nie je vyvolať ďalšiu nikdy nekončiacu hádku medzi fajčiarmi a nefajčiarmi. Chcem iba poukázať na to, že fajčiari nie sú pre spoločnosť ekonomicky výhodným artiklom a sú to nefajčiari, ktorí im nepriamo doplácajú na liečenie chorôb, ktoré spôsobuje ich zlozvyk.
Doplácal som už na emisie, neplatné referendá a diaľnice, tak čo sa tu sťažujem na fajčiarov, veď s niektorými je celkom sranda, čo na tom, že smrdia...
