Tento rok som nezačal dobre, hneď 1.1. som sa zranil. Vykĺbené rameno, drobná zlomenia lopatky a neskôr mi zistili aj potrhanie niekoľkých šliach. Nie, nechcem nadávať na zdravotníctvo. Mojou témou je dočasná práceneschopnosť. Po prvý krát, od kedy som začal pracovať, som bol uznaný za práceneschopného. V princípe vzhľadom na potrebu fixovania pravej ruky, je moja schopnosť vykonávať niektoré činnosti dosť obmedzená. Od mojej ošetrujúcej pani doktorky som dostal tlačivá od Sociálnej poisťovne, ktoré som im zaniesol, a po krátkej dobe som dostal rozhodnutie o tom, že mi bola priznaná nemocenská dávka. Zároveň som začal zisťovať, že mám nejaký liečebný režim, a že vychádzky môžem mať len dva krát denne aj to najviac dve hodiny. Takže, ak niečo chcem, tak to stihnem buď medzi 10-12 hodinou alebo 15-17 hodinou. Takto to stanovila moja ošetrujúca lekárka. Začal som trochu pátrať prečo len 4 hodiny denne. Chápem, ak by som bol chorý a mal ochorenie, ktoré môžem preniesť na niekoho iného, tak nemám mať žiadne vychádzky. Ak mám ochorenie, ktoré sa môže zhoršiť ak nedodržiavam nejaký prísny režim, tiež chápem. Ale ja mám ruku v ortéze a chodiť môžem, hlava mi myslí. Prečo by som napríklad nemohol ísť večer do kina alebo divadla.
Tak som sa bol opýtať na Sociálnej poisťovni a milá pani mi to v skratke vysvetlila: „My vás platíme a vy musíte dodržiavať pravidlá“. No tu som zapochyboval. Veď ako hovorí zákon, Sociálna poisťovňa žije s príjmov z poistného. A keďže je poisťovňou, tak ak sa niečo zlé stane, tak nám v tej situácii má pomôcť. Ak sme PN, tak nám platí nemocenskú.
A tu sa dostávam k tým naším osobným slobodám. Vždy som sa zabával na tom, ako Američania priam fanaticky dbajú, aby študenti rozumeli tomu, čo sú ich ústavné práva a povinnosti a aké slobody im to prináša. Aj naša Ústava nám zaručuje slobody akou je právo na slobodný pohyb. Áno, Ústava v článku 23 hovorí aj o možnosti obmedzenia osobnej slobody ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia. Zároveň aj v článku 13 hovorí: „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“
Sociálna poisťovňa koná na základe zákona č. 461/2003, podľa ktorého ja ako pacient musím dodržiavať liečebný režim a samozrejme chodiť na potrebné vyšetrenia, kontroly a pod. Sociálna poisťovňa však svojimi usmerneniami núti ošetrujúcich lekárov aby dávali vychádzky maximálne na 4 hodiny denne. Popisuje to aj vo vysvetleniach na svojej stránke. Ak by to malo byť viac, tak je tam teoretická šanca o ktorej však musí rozhodovať posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Otázka znie prečo keď zákon o zdravotnej starostlivosti o tom vôbec nehovorí. Prečo ošetrujúci lekár, ktorý musí 6 rokov študovať na vysokej škole, potom študovať ďalšie roky aby získal atestáciu nemôže stanoviť liečebný režim samostatne.
Musíme sa na to ale pozrieť opačne! Z pohľadu našich slobôd, tak ako sú určené v Ústave SR. Tá jednoznačne hovorí, že majú byť obmedzené len v nevyhnutnom rozsahu, tak ošetrujúci lekár by mal zvážiť, či je nevyhnutné vôbec obmedzovať osobné slobody pacienta. Navyše ak mu obmedzí pohyb, tak by mu to mal náležite vysvetliť.
Pravidlá pre obmedzenie pohybu počas práceneschopnosti sa nemôžu podriadiť len tomu, že z pohľadu výkonu kontroly zo strany Sociálnej poisťovne je najjednoduchší spôsob kontroly liečebného režimu to, či pacient dodržiava vychádzky. Chápem, že sociálna poisťovňa má skúseností so zneužívaním systému a že musí zabezpečiť účinný systém kontroly. Nemôže to byť ale založené na paušálnom obmedzení osobných slobôd občanov SR, len preto, že sú práceneschopní. Ak to pritiahneme za vlasy, tak ak niekto dostane trest vo forme elektronického náramku, tak môže mať menej obmedzenú slobodu pohybu ako pacient, ktorý má zlomenú ruku.
Ústava SR je nám zabezpečuje naše slobody, určuje čo sú naše práva a povinnosti. Je len na nás, aby sme sa ozvali. Ak sa neozveme, tak úrady a iné inštitúcie si situáciu zjednodušia. Ja im to nevyčítam, myslím, že je to hlavne problém nás ako občanov, že Ústavu SR neovládame a ako spoločnosť ani nevenujeme dostatočný dôraz tomu, aby sme rozumeli tomu čo je to sloboda.
Krátky legislatívny prehľad k téme:
Ústava SR
(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
§ 38 Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zákon o zdravotnej starostlivosti
§ 12a Dočasná pracovná neschopnosť
(1) Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je
a) všeobecný lekár (§ 8 ods. 3) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, alebo
b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.
