Akrobatka

Mala len 23 rokov a bola akrobatkou v ruskom cirkuse. Často si ku mne prisadla v čakárni. Spájalo nás to, že mala rovnako ako ja dcérku. Už šesťročnú, lebo ako mi Marina so šibalským úsmevom vysvetlila, v cirkuse je to telo na telo a všeličo sa prihodí. Kto bol otec, neviem. Nepýtala som sa. Zrejmé však bolo, že nie je prítomný a Marine určite nepomáha. Marina bol strašne chudá. Ale nie tak ako onkologickí pacienti. Stále si udržovala ohybnosť, mala svaly, išla z nej sila, aj keď prešla pomerne agresívnou chemoterpiou. Našťastie jej stačilo len jedno kolo. Ani jej nestačili vypadať vlasy, len sa jej preriedili. Vlásenkárka v cirkuse, ktorá mala dobrú prax so zakrývaním plešín stárnucih krotiteľov, odviedla dobrú prácu. Marina len pár týždňov po terapii nastúpila do práce. Napriek tomu, že ju lekári upozorňovali, že je to šialenstvo. Dohovárala som jej aj ja. Vedela som čím prechádza. Pocitom, že pre chorobu a menší príjem nemôže dať dcére, čo by chcela. Tlakom, že ona je tá, kto drží všetko na svojich pleciach a jednoducho sa nemôže zložiť. Ani fyzicky, ani psychicky. Výčitkami, že pre jej chorobu sa všetko komplikuje a padajú všetky plány. Na rozdiel od nej som vedela akú má toto všetko koncovku. Totálne vyčerpanie, depresia, opakované niekoľkohodinové hysterické straty hlasu, čoraz márnejšie pokusy vydolovať posledné zvyšky kedysi úplne ukážkovo silnej vôle, pre ktorú ma mnohí mali za kus žule. Tak som jej potichu, pokojne, a v dobrom dohovárala a našla aj organizáciu, ktorá pomáha slobodným matkám v krízových situáciách. Nikto sa tam na nič nepýta, každý sa snaží pomôcť. Nechcela tam ísť. Radšej sa driapala na hrazdu a utekala do banky uložiť ďalšie peniaze na dcérkin účet.Pred desiatimi dňami z hrazdy pri tréningu spadla. Nebola dobre zabezpečená a fatálne si poranila hlavu.Často hovorila, že je ako mačka a má deväť životov. Ten deviaty si asi minula, keď tak bravúrne zládla rakovinu. A potom šťastena zoskočila z jej hrazdy. Bez varovania.