Keď zomrie Anat Gov

Smrť celebrity (v tomto prípade ozajstnej) nemá na onkologických pacientov zväčša dobrý vplyv. Aj v našej skupine sa o Anat veľa hovorilo. Odchod každého spolupacienta je prehrou a pripomenutím tieňa, ktorý za sebou ťaháme. Ak bol jeho boj verejný, tak ako to bolo v prípade Anat, je to akési ťažšie. Príčin je viacero. Anat Gov sa so svojou chorobou snažila vysporiadať statočne, takmer vždy vystupovala optimisticky, ale nikdy nedávala sebe ani ostatným falošné nádeje. Nehanbila sa chodiť na verejnosť s vyholenou hlavou, žartovala o strácajúcich sa kilogramoch, hovorila o tom, že boli chvíle, keď to chcela vzdať. Napriek takémuto prístupu, podpore rodiny aj priateľov, aj pracovným úspechom, to neustála. Viacerí v našej skupine hovorili, že ich to zlomilo. Ďalšia vec je, že mnohí pacienti aj ich rodiny majú pocit, že známi alebo dobre situovaní ľudia dostávajú lepšiu liečbu ako ostatní, že sa lekári pri nich viac snažia. Teraz nie je podstané, či je to pravda alebo nie. Dôležité je, že vzniká dojem, že ani "nadpráca" nič negarantuje. Anat Gov prehrala rovnako ako verejnosti neznáma žena s rovnakou diagnózou. Pacientom aj verejnosti to tak pripomenulo, že sú prípady, keď má rakovina navrch a medicína a postoj chorého ku chorobe sú len vedľajšími faktormi.Anat Gov prežila s rakovinou štyri roky, v ktorých ako sama povedala v jednom z posledných rozhovorov, bolo viac dobrých ako zlých dní. Ukázala ostatným svet chorých na rakovinu v hre, ktorej dala meno Happy End. Jej príbeh sa dobre neskončil. Dôležité ale je, že v dobré konce verila.