Nino

Tam nebola primárna rakovina, na pľúcach už mala metastázy. Skúste sa pozrieť do akejkoľvek lekárskej knihy. Bude tam stáť, že ľudia v jej stave sa zriedka dožijú viac ako päť rokov. Nino to vedela. Keď prišla do našej skupiny, kde si už väčšina ľudí vytvorila okolo seba pancier istej nevyhnutnej necitlivosti, zlomila srdce aj veteránom. Nino vyzerala s holou hlavou a nie viac ako 45 kilami, presne tak ako si nepredstavujete mladú ženu. Viem, že ju to trápilo. Sama mi to viackrát povedala.Hneď na prvé stretnutie prišla s vetou, že ona nebude obeťou, ale tou, čo prežije. Keby nevyzerala tak zúbožene ako vyzerala, chcelo by sa tomu jej stále silnému hlasu veriť. Jej odhodlanosť a naivita nevyvolávali lacný súcit. Boli inšpiráciou. Stále opakovala, že nebude obeťou. Na každom stretnutí to povedala aj niekoľkokrát. Potom sa dlhšie neukázala. Napokon prišla. S už kratučkými vlasmi, v dobrej nálade, s novým frajerom. Nevyzerala ako obeť, ale ako tá, čo prežila. Stihla ešte aj ten výlet do Indie. Dva týždne po návrate zomrela. Neprežila, ale nejde mi vysloviť, že bola obeťou. Na to som ju príliš obdivovala. Na to mi prihlboko vliezla pod môj pancier.