Nový lekár

Samozrejme že je to pragmatické rozhodnutie, ale aj tak som sa cítila ako zradca. Robila som to, čo nemám rada, keď robia mne. V zásade som ju odpisovala, lebo nemôžem čakať, o tri týždne ma čaká vážny zákrok a potrebujem byť v takmer dennom kontakte s onkológom. 
Veď mi to predsa nikto nemôže vyčítať a je zrejmé, že k tomuto kroku by ma povzbudzovala aj ona. Napokon, vždy sa k nej môžem vrátiť. Veď tento je len zastupujúci. 
Bolo zaujímavé ocitnúť sa na druhej strane a "rozhodovať" o niekom. Po štyroch rokoch pocitov aj reálnych udalostí, keď bolo zrejmé, že iní pri pohľade na vás kalkulujú a niekedy nemajú ani chochmes to skrývať, to bola celkom lekcia. 
Ale dosť vyplakávania, treba sa pozerať dopredu. Nový lekár je o dosť mladší ako moja lekárka. Teoreticky by mohol byť jej synom. A mal by sa od nej čo učiť. Odborník je iste dobrý, uznávajú ho a aj sám sa pochválil. Nepripúšťa si zlyhanie a to ma celkom desí. Tiež ma nebavia jeho štatistiky, lebo nie som číslo. 
Jeho asi nahnevali moje otázky, to, že ja musím rátať aj so zlyhaním a byť naň aspoň teoreticky pripravená, aj to, že mi je bohužiaľ vždy vidieť na tvári, keď mi niekto nesedí.
Nebolo to práve najlepšie stretnutie ani najvhodnejší úvod. Chyba bola na oboch stranách a ak sa máme vyhnúť zlyhaniu, ktoré si on nepripúšťa a ja až príliš, čaká nás ešte veľa práce.